Elektromobilita naberá naprieč Európou na sile, no nie všetky krajiny sú na jej plnohodnotný nástup pripravené rovnako. Podľa analýzy agentúry Zutobi sa nachádza Slovensko na posledných priečkach v tomto hodnotení. Celkovo sme 9. najhoršia európska krajina v pripravenosti na elektromobilitu.

Zutobi vyhodnocuje pripravenosť krajín na elektromobilitu naprieč celým svetom a nedávno sa detailne pozreli aj na starý kontinent. Parametre, podľa ktorých hodnotia krajiny, sú veľmi jasné.

Agentúra do svojich výpočtov zahŕňa cenu nabíjania, podiel elektrických vozidiel na danom trhu či počet nabíjacích bodov na 1 km ciest. Následne agentúra podľa vzorca a váhy jednotlivých bodov udeľuje krajine skóre pripravenosti na elektromobilitu, pričom maximum je 10 bodov.

Líder neprekvapí, Slovensko takmer na chvoste

Zrejme nikoho neprekvapí, že najlepšie pripravenou krajinou na nástup elektromobility je Nórsko. V severskej krajine je registrovaných už viac ako 300 000 elektromobilov a záujem o batériové autá v tejto krajine za posledné tri roky vzrástol o 145 %.

Zutobi

Agentúra tiež sledovala aj priemernú cenu nabíjania, pričom simulovala, koľko by stálo plné nabitie Tesly Model 3. Nórskych občanov to vyjde na niečo málo cez 4 €. Pozoruhodný je aj údaj o počte verejných nabíjačiek na 1 km,  v Nórsku ich je viac ako 35. Dokonca takmer 12 % zo všetkých áut tu tvoria čisté elektromobily, čo severskému štátu vyslúžilo skóre 8,14 bodov z 10.

Ak sa pozrieme v tejto analýze na Slovensko, musíme ísť v zozname krajín takmer až na samý koniec. Sme totiž 9. najhoršie pripravená krajina na elektromobilitu. Naše skóre je 2,49 bodov z 10 hneď z viacerých dôvodov. Tým prvým je cena nabíjania, u nás by si vodič nabil priemerný elektromobil (Teslu Model 3 s 50 kWh batériou) za 8,80 €, čo je viac ako dvojnásobok v porovnaní s Nórskom.

Michal Varga/FonTech

Ďalším faktorom, ktorý hrá proti nám, je počet nabíjacích bodov, na každý kilometer ich nemáme ani dva. Ani 1 % registrovaných áut u nás netvoria elektromobily, no pozitívum je, že v posledných troch rokoch vzrástol záujem o tieto vozidlá o 368 %.

Celkovo je ich na Slovensku registrovaných viac ako 1800. Pod nami sú napríklad naši českí a poľskí susedia, ale aj velikáni ako Belgicko či Nemecko. Belgičania a Nemci strácajú najmä pri cene nabíjania, ktorá je oproti Slovensku ešte vyššia. Za lídrami v pripravenosti na elektomobilitu teda poriadne zaostávame. Ak vynecháme Nórsko, zvyšok špičky Európy je na tom aj tak takmer dvakrát lepšie než my.

Iná analýza ukazuje ešte horšie čísla

Lízingová spoločnosť LeasePlan si dala aj tento rok vypracovať analýzu pripravenosti jednotlivých európskych krajín na veľký rozmach elektromobility. Zrejme nikoho nezaskočí, že naša krajina figuruje v spodnej časti tabuľky.

LeasePlan

V roku 2020 sme sa nachádzali na samom chvoste, pre tento rok sme poskočili vyššie, avšak iba o jedinú priečku. V Európe je, čo sa týka pripravenosti na elektromobilitu, na tom od nás horšie už iba susedné Česko.

Na popredných priečkach sa nachádzajú krajiny ako Nórsko, Holandsko a Británia. Paradoxom je, že Dánsko, ktoré tiež stojí na čele iniciatívy zavedenia presného dátumu zákazu predaja áut so spaľovacími motormi, sa rovnako nachádza v spodnej časti tabuľky.

Nórsky príklad pre všetkých

Pred pár dňami sme ťa informovali o ohromných predajoch elektrických áut v Nórsku. Podľa štatistík nórskej OFV (Opplysningsrådet for Veitrafikken) až 77,5 % všetkých nových predaných áut v Nórsku za uplynulý rok bolo čisto elektrických.

Zo všetkých 17 992 novo registrovaných osobných automobilov v septembri bolo 13 941 čisto elektrických, t.j. 77,5 %. V porovnaní s rovnakým mesiacom minulého roka je to nárast o 45,8 %,“ cituje portál Electrek nórsky úrad.

Zvyšujúci počet predaných elektromobilov má pochopiteľne za následok menej predaných áut so spaľovacími motormi. Ak sa pozrieme na krivku portálu Motor.no, môžeme vidieť, že v lete 2017 bolo každý mesiac registrovaných zhruba 7 000 nových áut so spaľovákom. Podľa doterajšieho vývoju situácie by sa teda spaľováky v Nórsku mohli prestať predávať už budúci rok.

Najbližšie roky môžu sa Slovensko určite zmení. Do našej krajiny rovnako prídu bezemisné zóny už „naostro“ do viacerých miest. Prvou oblasťou, kde by sa takáto bezemisná zóna mohla vytvoriť, by mali byť podľa riaditeľa združenia driving.digital a iniciátora projektu Tatry 2030 Igora Šenkarčina práve Tatry. Postupne by sa mali bezemisné zóny vytvárať aj v ďalších lokalitách.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP