Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

V nedeľu bolo magnetické pole našej domovskej planéty bičované prudkým slnečným vetrom. Ten dosahoval rýchlosť viac ako 600 km/s.

Spomínaná udalosť prekvapila astronómov po celom svete, pretože prišla bez povšimnutia. Ubezpečujú však, že nešlo o nič alarmujúce. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Slnečných búrok je čoraz viac

Slnečné búrky v poslednej dobe obstreľujú Zem „zhora aj zdola“. Vzhľadom na to, že Slnko sa blíži k svoju aktívnemu maximu, je pravdepodobné, že k nám z našej centrálnej hviezdy bude prichádzať čoraz viac solárnych búrok, píše portál LiveScience.

Je známe, že vietor pri slnečných búrkach dosahuje rýchlosť až 800 km/s.

NASA/SDO

Zaujímavým na tejto slnečnej búrke bolo to, že sme ju nedokázali predpovedať, takže prudký náraz slnečného vetra do magnetického poľa a následný vznik polárnych žiar bol poriadnym prekvapením.

Slnečný vietor je prúd nabitých častíc, ktoré sú emitované z vrchnej atmosféry Slnka. Je tvorený vysokoenergetickými elektrónmi a protónmi, ktoré uniknú gravitácii hviezdy (Slnka). Slnečným vetrom možno vysvetliť mnoho javov, ako geomagnetické búrky, ktoré vyraďujú vedenia elektrických sietí na Zemi, polárnu žiaru a pod.

Aj napriek tomu, že Slnko je neustále pod drobnohľadom vedcov, stále nám uniká mnoho podstatných informácií. Nevieme napríklad, ako presne slnečný vietor vzniká. Predpokladá sa však, že pochádza z extrémne jasných oblastí známych ako koronálne diery.

Koronálna diera je oblasť slnečnej koróny s výnimočne nízkou hustotou a teplotou. Prejavuje sa úbytkom žiarenia v ultrafialovej, mikrovlnovej a röntgenovej oblasti spektra a podľa všetkého ide o zdroj zosilneného slnečného vetra.

Monitorovaním týchto dier potom dokážeme predpovedať vesmírne počasie, ale aj to, kedy k nám budú smerovať slnečné búrky, výrony koronálnej hmoty (CME), ale i to, aké silné tieto udalosti budú. Slnko nás však aj tak dokáže prekvapiť.

Slnečná búrka bola veľkým prekvapením

Dôkazom je aj slnečná búrka, ktorá sa odohrala skoro ráno v nedeľu 7. augusta a akosi sa vyhla všetkým monitorovacím prostriedkom. Príčina tejto slnečnej búrky naďalej zostáva záhadou. Špekuluje sa však, že na vine by mohla byť koronálna diera nachádzajúca sa v blízkosti rovníku našej centrálnej hviezdy.

„V týchto dňoch aktivita Slnka prináša toľko menších erupcií, že je ľahké prehliadnuť slabé CME smerujúce k Zemi,“ píše portál SpaceWeather.

NASA/JPL-Caltech/GSFC/Úprava redakcie

Vzhľadom na to, že našu planétu chráni magnetické pole, slnečného vetra ani nabitých častíc zo Slnka sa obávať nemusíme. Prudký vietor však môže predstavovať problém pre naše technológie. Vietor v tomto prípade bol klasifikovaný ako slnečná búrka kategórie G2. Vzhľadom na to, že slnečné búrky sa klasifikujú triedami G1 až G5, ide o jednu zo slabších búrok.

Pre zaujímavosť, búrky tejto kategórie dokážu v malej miere ovplyvniť naše satelitné technológie.  Najsilenejšia geomagnetická búrka sa odohrala ešte v roku 1859, teda v čase, kedy ľudstvo nebolo tak závislé na elektrickej energii. Pri tejto udalosti však zhoreli telegrafné siete po celom svete.

Polárnu žiaru, ktorá je jedným z najštandardnejších prejavov interakcie nabitých častíc pochádzajúcich zo Slnka so zemským magnetickým poľom, bolo počas tejto extrémne silnej búrky možné sledovať až na úrovni Kuby a Havajských ostrovov.

V súvislosti so slnečnými búrkami určite neprehliadni:

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú