17 000 satelitom na orbite hrozí katastrofa. Miliardové škody môže odvrátiť už len jedna vec

S rozmachom komerčného vesmíru a megakonštelácií sa priestor okolo našej planéty zapĺňa obrovskou rýchlosťou. Zatiaľ čo v roku 2009 krúžilo okolo Zeme menej ako tisíc aktívnych satelitov, dnes ich je už vyše 17 000. Väčšinu z nich tvoria družice siete Starlink od SpaceX. Tento gigantický orbitálny web nám síce prináša internet a lepšie spojenie, no zároveň vytvára obrovské terče pre kozmické hrozby.

S týmto radikálnym posunom v našej prítomnosti na obežnej dráhe sa však dramaticky zvyšuje riziko kolízií s prirodzenými telesami. Ako upozornili poprední odborníci na vesmírnu bezpečnosť, vesmírny prach, mikrometeoroidy a úlomky komét môžu spôsobiť škody za miliardy eur a paralyzovať kľúčovú infraštruktúru, ktorú berieme ako samozrejmosť.

Dvojica výskumníkov z University of Edinburgh, Brian Murphy a Richard Cannon, preto prišla s prelomovým riešením. Ich plán na vybudovanie globálneho varovného systému im vyniesol tohtoročnú prestížnu Schweickartovu cenu (Schweickart Prize). Toto ocenenie, pomenované po astronautovi z misie Apollo 9 Rustym Schweickartovi, motivuje mladých vedcov hľadať inovatívne spôsoby obrany pred vesmírnymi telesami.

Keď vesmírny prach prináša miliardové škody

Možno si povieš, že drobné zrnká prachu predsa nemôžu ohroziť masívne satelity. Opak je pravdou. V hlbokom vákuu sa tieto častice pohybujú hypersonickými rýchlosťami, kedy aj milimetrové zrnko nesie obrovskú kinetickú energiu. V minulosti už takéto strety vyradili viaceré dôležité družice. V roku 1993 zničil roj meteoroidov z roja Perzeíd satelit Olympus 1 Európskej vesmírnej agentúry a v roku 2009 podobný osud takmer postihol družicu Landsat 5 od NASA.

„Keď sme mali vo vesmíre len stotinu dnešných satelitov, škody spôsobené kozmickými búrkami sa vyšplhali na 1,2 miliardy dolárov,“ varuje Brian Murphy. „Ak dnes máme na obežnej dráhe stokrát viac techniky a v najbližšej dekáde to bude tisícnásobok, stojíme pred gigantickým problémom. Musíme ho začať riešiť okamžite.“

Murphy a Cannon preto navrhujú vznik nového koordinačného orgánu s názvom WARDEN (Warning Network for Asset Resilience From Dusts, Ejecta and NEOs). Táto sieť by monitorovala prúd vesmírneho prachu a včas varovala operátorov satelitov pred blížiacimi sa búrkami.

Čakajú nás kritické roky a hrozba pre Mesiac

Podľa prepočtov autorov projektu nemáme veľa času na nečinnosť. Už v rokoch 2028, 2033 a 2034 nás čakajú historicky silné meteoroidové roje (Perzeidy a Leonidy), ktoré v minulom storočí opakovane poškodzovali techniku vo vesmíre. Operátori ako SpaceX síce už dnes implementujú ochranné štíty a dokážu pri hrozbe natočiť solárne panely satelitov Starlink tak, aby minimalizovali plochu zásahu, no pri obrovských rojoch to stačiť nemusí.

Podobne ako pri iných misiách, kedy ľudstvo potrebuje na úspešné prežitie v kozme nové technológie – napríklad kuriózne marťanské hodiny pre budúcu základňu – aj v tomto prípade musíme konať skôr, než bude neskoro. Nebezpečenstvo sa navyše netýka len nízkej obežnej dráhy Zeme.

S plánovaným návratom na Mesiac a výstavbou lunárnych staníc sa hrozba presúva aj tam. Mesiac nemá ochrannú atmosféru, ktorá by drobný kozmický odpad spálila. Akýkoľvek zásah lunárnej základne či palivového depa meteoroidom by mal fatálne následky. Práve WARDEN by mal slúžiť ako spoľahlivý štít pre hlboký vesmír.

Čo to znamená pre nás

Slovensko a celá Európa sú dnes prostredníctvom programov ESA a družíc Sentinel priamo závislé od spoľahlivého fungovania vesmírnej infraštruktúry. Predpovede počasia, navigácia, bankové transakcie či monitorovanie klímy – to všetko visí na tenkom vlásku, ktorý môže preťať jediný prudký roj meteoroidov.

Iniciatíva mladých vedcov z Edinburghu, ktorí chcú z výhry financovať medzinárodnú komisiu ICSIR, je preto kľúčovým krokom k zabezpečeniu našej digitálnej budúcnosti. Ak chceme expandovať ďalej do slnečnej sústavy, musíme sa najprv naučiť chrániť technológie, ktoré nás tam držia.

Čítajte viac z kategórie: Vesmír a veda