Osud vodíka ešte nie je úplne spečatený. Jeho najväčšou výzvou je ekologickosť výroby, ku ktorej je priemysel opäť o veľký krok bližšie.

Ako totiž informuje portál New Atlas, expertom sa podarilo vyvinúť novú metódu na extrakciu vodíka z odpadových plynov, ktoré sú vedľajším produktom ropných rafinérií.

Využijú nepríjemne zapáchajúci plyn

Pre jedinečnú extrakciu vodíka vedci použili nepríjemne zapáchajúci plyn sulfán, známy tiež ako sírovodík, ktorý je vedľajším produktom ropných rafinérií, pričom je produkovaný vo veľkých množstvách a jeho spracovanie inými spôsobmi je pomerne drahé. Nová metóda je však celkom jednoduchá a navyše aj veľmi sľubná, keďže tím zodpovedný za jej vývoj tvrdí, že dokáže byť zisková.

Dnešné metódy vyžadujú zmiešanie sulfánu so vzduchom pri teplote nad 800 °C a následne sériu kondenzátorov, ohrievačov a katalyzátorov, pričom výsledkom je síra a voda.

Síru je síce možné predať, avšak proces je komplikovaný a energeticky nesmierne náročný, čo z environmentálneho hľadiska nie je nikdy dobrou správou, vysvetľujú v novej štúdii.

Freepik

Oveľa užitočnejšia metóda tímu z Rice University však väčšinu energetických nárokov tej pôvodnej eliminuje a vodík so sírou sa jej darí získavať aj tak. Emisie sulfánu navyše môžu vyústiť do vysokých pokút a keďže je jeho eliminácia klasickými metódami nákladná, nový prístup môže byť pre množstvo firiem nesmierne užitočným.

Nevídaná metóda

Nový proces sprevádza prach oxidu kremičitého, ktorý slúži ako katalyzátor a je zmiešaný s nanočasticami zlata s rozmermi len milióntin milimetra. Práve tieto častice zohrávajú dôležitú úlohu, keďže reagujú na špecifickú vlnovú dĺžku svetla a vystreľujú elektróny s krátkou životnosťou, ktoré narážajú do atómov sulfánu a rozdeľujú ich na vodík a síru.

Wikimedia / Bexim

Čo je skutočne zaujímavé, je ale fakt, že tento proces nepotrebuje žiadnu elektrickú energiu a miesto toho si vystačí so slnečným žiarením. Rovnako tak ale funguje aj pri umelom svetle a s nízkymi energetickými nákladmi je tak možné čistiť nielen odpadové plyny rafinérií, ale tiež zbavovať kanalizačné systémy nepríjemného zápachu a naraz tak získavať materiály, ktoré sú v priemysle potrebné.

Vodík je totiž možné použiť ako palivo pre vodíkové elektromobily, ktoré ho prostredníctvom palivových článkov premieňajú na elektrickú energiu a vodnú paru. Faktom však je, že takto získaný vodík nie je práve „zeleným“ a vo svojej podstate stále pochádza najmä z fosílnych palív, čo je najväčším problémom vodíka v elektromobilite. Keďže je ale eliminácia sulfánu potrebná a tento proces veľmi jednoduchý, je škoda takto získaný materiál nevyužiť.