NATO by malo na reakciu len pár minút. Na hraniciach EÚ sa deje niečo doteraz nemysliteľné

Bezpečnostná situácia vo východnej Európe sa opäť dostáva do centra pozornosti. Bieloruská opozičná líderka Sviatlana Cichanovská upozornila, že Rusko môže presunúť jadrové zbrane a moderné raketové systémy bližšie k hraniciam Európskej únie.

Varovanie prichádza krátko po tom, ako Moskva oznámila nasadenie hypersonického raketového systému Orešnik na území Bieloruska.

Podľa dostupných informácií má ísť o ďalší krok v prehlbovaní ruskej vojenskej prítomnosti v krajine, ktorá sa od začiatku vojny na Ukrajine stala dôležitým logistickým a vojenským zázemím Moskvy.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko už skôr uviedol, že na území krajiny by mohlo byť rozmiestnených približne desať týchto systémov. Na tému upozornil portál Telegraph.

Hypersonická raketa s krátkym reakčným časom

Orešnik je podľa ruských zdrojov balistický raketový systém stredného doletu schopný niesť konvenčné aj jadrové hlavice. Presné technické parametre nie sú verejne potvrdené, no západní analytici odhadujú dolet na niekoľko tisíc kilometrov. Ako sme ťa už informovali, znamenalo by to schopnosť zasiahnuť veľkú časť Európy v priebehu niekoľkých minút.

Niektoré odhady hovoria o tom, že cieľ na území Spojeného kráľovstva by mohol byť zasiahnutý približne do ôsmich minút od odpálenia. Práve skrátenie reakčného času je hlavným strategickým faktorom, ktorý vyvoláva obavy v NATO. Hypersonické rakety sa pohybujú rýchlosťou niekoľkonásobne prevyšujúcou rýchlosť zvuku a počas letu môžu meniť trajektóriu, čo komplikuje ich zachytenie existujúcimi systémami protivzdušnej obrany.

Podľa dostupných informácií bol systém už testovaný v konvenčnej verzii počas útokov na Ukrajine. Zverejnené zábery mali podľa analytikov slúžiť aj ako demonštrácia schopností a politický signál smerom k Ukrajine aj západným krajinám.

TASR/APRussian Defence Ministry/Press Service/TASR

Presun jadrových zbraní mení geopolitickú rovnováhu len čiastočne

Cichanovská upozorňuje, že presun ruských zbraní do Bieloruska môže predstavovať ďalší krok eskalácie konfliktu. Zároveň však nie všetci experti považujú tento krok za zásadnú zmenu strategickej rovnováhy.

Bývalý americký diplomat Kurt Volker upozornil, že ruské jadrové zbrane zostávajú pod kontrolou Moskvy bez ohľadu na to, kde sú fyzicky umiestnené. Z vojenského hľadiska teda ide skôr o posun v geografii rozmiestnenia než o úplne novú hrozbu. Jadrové kapacity Ruska totiž už dnes pokrývajú celé územie Európy.

Bielorusko ako súčasť širšej vojenskej stratégie

Rozmiestnenie systémov Orešnik zapadá do širšieho kontextu rastúceho napätia medzi Ruskom a Západom. Bielorusko sa postupne mení na dôležitý článok ruskej vojenskej infraštruktúry, pričom podľa opozičných zdrojov sa na podpore ruskej vojenskej výroby podieľajú stovky bieloruských podnikov.

Vývoj a rýchla produkcia zároveň prichádza v čase, keď NATO posilňuje svoju prítomnosť na východnom krídle a európske krajiny zvyšujú obranné rozpočty. Hypersonické systémy ako Orešnik ukazujú, že súčasná fáza konfliktu sa čoraz viac presúva do oblasti technologickej prevahy, rýchlosti reakcie a schopnosti odstrašenia.

Aj preto mnohí analytici upozorňujú, že skutočný význam podobných krokov nie je len vojenský, ale aj politický. Nasadenie moderných zbraňových systémov má zároveň signalizovať pripravenosť na ďalšiu eskaláciu a posilniť vyjednávaciu pozíciu Moskvy v dlhodobom geopolitickom konflikte.

Európa  chystá vlastný Orešnik

Európa sa snaží dobehnúť technologický náskok Ruska a Číny v oblasti hypersonických zbraní. Nemecko britský startup Hypersonica nedávno oznámil úspešný test svojho prototypu hypersonickej rakety, ktorá počas skúšky v Nórsku dosiahla rýchlosť viac než Mach 6, teda približne 7400 kilometrov za hodinu. Test sa uskutočnil 3. februára na základni Andøya Space a raketa počas letu prekonala vzdialenosť viac ako 300 kilometrov. Podľa spoločnosti fungovali všetky systémy správne a test potvrdil stabilitu technológie aj pri extrémnych rýchlostiach.

Hypersonické zbrane sa definujú ako strely schopné letieť rýchlosťou vyššou než päťnásobok rýchlosti zvuku a zároveň manévrovať v atmosfére. Práve táto kombinácia rýchlosti a manévrovateľnosti výrazne komplikuje ich zachytenie tradičnými systémami protivzdušnej obrany. Extrémne teploty vznikajúce trením vzduchu zároveň predstavujú veľkú technologickú výzvu pri vývoji takýchto systémov.

Hypersonica

Test európskeho prototypu je odpoveďou k nasadeniu ruského hypersonického systému Orešnik, ktorý podľa dostupných údajov dosahuje rýchlosť približne 13 000 kilometrov za hodinu a má dolet až 5500 kilometrov. Strela môže niesť konvenčné aj jadrové hlavice a jej nasadenie v Bielorusku vyvolalo obavy z ďalšej eskalácie konfliktu v regióne. Európske krajiny preto čoraz viac hovoria o potrebe vlastných technologických kapacít nezávislých od Spojených štátov.

Projekt Hypersonica zapadá do širšieho trendu rastúcich obranných výdavkov v Európe. Nemecko napríklad plánuje v roku 2026 investovať do obrany viac ako 108 miliárd eur a postupne zvýšiť výdavky až na 3,5 percenta HDP. Zároveň sa mení aj stratégia nákupov, keď európske štáty začínajú preferovať domáce alebo európske riešenia namiesto amerických systémov.

Startup tvrdí, že jeho modulárny prístup umožňuje výrazne skrátiť vývojový cyklus a znížiť náklady až o 80 percent oproti tradičným vojenským programom. Cieľom je dosiahnuť sériovú výrobu do roku 2029, čo by sa časovo prekrývalo s plánmi NATO na zavedenie vlastných hypersonických kapacít okolo roku 2030.

Zatiaľ však ide len o prvý krok. Odborníci upozorňujú, že samotná rýchlosť ešte neznamená zmenu rovnováhy síl. Rozhodujúce bude, či sa Európe podarí vyvinúť spoľahlivé systémy vo väčšom množstve a zároveň vytvoriť účinnú obranu proti podobným zbraniam, ktoré sa postupne stávajú jednou z najdôležitejších technológií modernej vojny.

Čítajte viac z kategórie: Novinky