Desí NATO aj spojencov Západu. Večný spojenec Ruska nasadí krutú zbraň a svet je v pozore

V texte boli použité materiály TASR.

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko po prvýkrát konkrétne pomenoval rozsah rozmiestnenia ruského raketového systému Orešnik na území Bieloruska. Podľa jeho vyjadrenia nebude počet odpaľovacích systémov vyšší než 10. Informáciu poskytol v rozhovore pre telegramový kanál Junašev Live, čím reagoval na rastúci záujem médií aj zahraničných analytikov o vojenské kroky Minska.

Lukašenko už minulý týždeň oznámil, že systém Orešnik sa nachádza na bieloruskom území od 17. decembra a je pripravený na bojové nasadenie.

Detaily však vtedy nezverejnil. Teraz zdôraznil, že ide o súčasť vojenskej spolupráce s Ruskom, ktorú Minsk prezentuje ako obranné opatrenie zamerané na ochranu vlastného územia. Podľa jeho slov nejde o eskaláciu, ale o reakciu na bezpečnostnú situáciu v regióne.

Ruské balistické rakety na dosah Európy

Na tretej Minskej medzinárodnej konferencii o eurázijskej bezpečnosti v októbri Lukašenko tvrdil, že rozmiestnenie systému Orešnik nepredstavuje agresívny krok voči Európe. Zároveň naznačil, že Bielorusko je pripravené o týchto plánoch rokovať, ak by európske krajiny podnikli porovnateľné kroky na zníženie napätia. Kritikom však odkázal, aby nepodceňovali dôsledky svojich rozhodnutí, pričom konflikt na Ukrajine označil za výsledok neuvážených krokov Západu.

Rozmiestnenie Orešnika nadväzuje na užšiu vojenskú integráciu medzi Minskom a Moskvou. Pred 2 rokmi Bielorusko a Rusko podpísali dokumenty, ktoré umožnili umiestnenie ruských taktických jadrových zbraní na bieloruskom území. Ruský prezident Vladimir Putin v lete oznámil začiatok sériovej výroby rakiet Orešnik, ktoré môžu niesť konvenčné aj jadrové hlavice a patria do kategórie balistických rakiet stredného doletu.

TASR/AP

Ruská armáda použila raketu Orešnik v reálnych podmienkach prvýkrát 21. novembra 2024 pri útoku na ukrajinské mesto Dnipro. Podľa dostupných informácií išlo o test s nebojovými hlavicami, ktorý mal preveriť technické schopnosti systému v bojovom prostredí. Aj tento krok vyvolal obavy z ďalšieho rozširovania konfliktu a posilňovania raketových kapacít v regióne.

Pre Bielorusko má rozmiestnenie maximálne 10 systémov Orešnik nielen vojenský, ale aj politický rozmer. Minsk sa tým ešte viac viaže na bezpečnostnú stratégiu Moskvy a zároveň vysiela signál smerom k NATO a Európskej únii. Zároveň však Lukašenko ponecháva otvorené dvere pre diplomatickú interpretáciu kroku ako súčasti odstrašovania, nie priamej prípravy na konflikt. V kontexte pokračujúcej vojny na Ukrajine ide o ďalší prvok, ktorý zvyšuje napätie na východnom krídle Európy.