Putin mal s denacifikáciou Ukrajiny pravdu, vakcíny spôsobujú neplodnosť, za rastúcou infláciou stojí George Soros. Tisícky Slovákov každý deň na sociálnych sieťach zdieľajú hoaxy a podliehajú dezinformáciám.

Zabrániť sa tomu snaží psychologička a lektorka mediálnej gramotnosti Kristína Blažeková, ktorá v rámci svojej profesie o hoaxoch učí aj na školách. V rozhovore približuje, prečo ich Slováci zdieľajú častejšie ako iné národy, na čo sa tvorcovia hoaxov spoliehajú aj ktoré skupiny obyvateľov dezinformáciám podľahnú najčastejšie.

V rozhovore sa dozvieš: 

• Prečo sa v šírení dezinformácií Slováci radia na čelo EÚ
• Ako štát bojuje proti hoaxom a či sú tieto prostriedky dostatočné
• Ako tvorcovia hoaxov pracujú s našimi emóciami
• V akej oblasti by malo Slovensko v boji proti dezinformáciám pridať
• Či je blokovanie dezinformačných webov cesta, ako s hoaxami bojovať

Opakované prieskumy ukazujú, že Slovensko v šírení hoaxov patrí medzi najhoršie krajiny EÚ. Prečo sme ako národ náchylnejší veriť dezinformáciám?

Na túto otázku stále nepoznáme presnú odpoveď. Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov, medzi ktoré by som zaradila náš bývalý komunistický režim, kedy sa ľudia naučili, že pravdivé informácie treba hľadať inde, než čo komunikovali autority a médiá.

Tendencia veriť dezinformáciám do značnej miery pramení i z našich vlastných hodnôt a presvedčení, istý vplyv tu môže mať naša kresťanská tradícia, prípadne historický strach z toho, že niekto nás chce utláčať.

V neposlednom rade musíme brať do úvahy i to, že šíriteľmi dezinformácií sú často i autority, známe osobnosti alebo ľudia vo vedúcich pozíciách našej krajiny – učitelia, politici, influenceri. To pomáha budovať kultúru, ktorá nie je voči dezinformáciám jasne vyhranená, prípadne ich priamo propaguje. Niekde sa toto všetko odraziť musí.

Prieskumy rovnako ukazujú, že Slováci dlhodobo nedôverujú štátnym inštitúciám. Ovplyvňuje táto skutočnosť vôľu šíriť konšpiračné teórie?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory