To, v čo mnohí hráči už prestávali dúfať, sa stáva skutočnosťou. Dead Island 2 sa 9 rokov po svojom ohlásení v 2014 konečne dostáva do sveta. Že išlo o mimoriadne komplikovanú a tŕnistú cestu netreba veľmi pripomínať, pri brutálnej zombie akcii sa vystriedalo hneď niekoľko herných štúdií a Dead Island si právom vyslúžil titul prekliatej hry.

História nás naučila, že podobné komplikácie sú spravidla jednosmerkou na herný cintorín. Stačí sa pozrieť na kolosálne prúsery v podobe Too Human, Duke Nukem: Forever alebo Aliens: Colonial Marines, ktoré radšej nemali nikdy vyjsť.

Vzhľadom na komplikovaný vývoj Dead Island 2 som určite nebol jediný, kto bol k úspechu Dead Island 2 skeptický. Vývojári z Dambuster Studios ma však dokonale vyviedli z omylu. Dead Island 2 je brutálnou, zábavnou a predovšetkým fungujúcou jazdou s hektolitrami krvi, ktorá sa vôbec, ale naozaj vôbec, neberie vážne.

„Si v poriadku? Tečie ti krv z uší. Prosím? Nepočujem ťa, tečie mi krv z uší,“ odpovedá mi pri vraku havarovaného lietadla jeden z preživších a ja rýchlo začínam tušiť, že humor vývojárom Dead Island 2 rozhodne nebude cudzí. Nemýlim sa. Vtipných situácií a absurdných postáv na mňa hra v prvých hodinách srší takmer v takom hojnom počte, v akom mi do cesty prichádzajú bezduché torzá chodiacich nemŕtvych.

Zombie opäť raz povstali a tentokrát zamorili Los Angeles s jeho luxusnými vilami, slnkom nasiaknutými plážami i filmovými štúdiami. Svetová metropola je v prísnej karanténe, v ktorej platí právo silnejšieho. Väčšina rezidentov sa premenila na krvilačné monštrá a v centre celého tohoto chaosu sa ocitám ja ako exotický tanečník Ryan, ktorý je imúnny voči nákaze a predstavuje nádej na vývoj vakcíny.

Nemusí to byť práve Ryan, ale hociktorá zo šiestich hrateľných postáv, podľa ktorých hra upravuje dialógy aj hrateľnosť. Každý z hlavných hrdinov a hrdiniek disponuje jedinečným vzhľadom a viacerými unikátnymi schopnosťami.

Neohrozená Carla napríklad získava bonus k obrane pri nízkom zdraví a bonus k útoku pri obkľúčení, Jacob zasa s každým zásahom dostáva zvýšenie útoku a je majstrom kritických poranení. Rýchlonohá Amy ťaží z obnovy výdrže pri používaní zbraní na diaľku a útoku na samotárskych protivníkov, no a moja postava Ryan získava obnovu života pri zrazení protivníka či bonus za blokovanie alebo uhýbanie pred útokmi.

Každá z postáv hrateľnosť obohacuje o nové prvky, poteší aj ich unikátna vizáž, ktorá je však v konečnom dôsledku z praktického hľadiska úplne zbytočná, keďže celá hra je postavená na pohľade z prvej osoby. V každom prípade sú hrdinovia na prvý pohľad dostatočne drsní a charizmatickí, no treba si vybrať dobre – po začiatku príbehu už totiž hra zmenu hlavnej postavy neumožňuje, čo je trocha škoda.

Po krátkom úvode a havárii lietadla, ktoré malo byť vstupenkou do raja, sa teda ako exotický tanečník Ryan vraciam späť do L.A. zamoreného zombíkmi s neurčitým cieľom. Čoskoro zisťujem, že na rozdiel od väčšiny nešťastníkov je Ryan imúnny voči nákaze a môže predstavovať zlomový bod pri hľadaní vakcíny. Musím sa teda dostať do novej oblasti za doktorom Reedom, kde nastanú ďalšie a ďalšie komplikácie.

Príbehová zápletka Dead Island 2 je stokrát otrepená a plná klišé, čo je do veľkej miery aj zámerom tvorcov. Zombie novinka sa totiž neberie vážne, čo dáva najavo nielen po stránke príbehu, ale tiež vedľajších postáv a ich hlášok.

Účelná béčkovosť z hry srší na každom kroku, viac než pri väčšine iných titulov preto v oblasti príbehu platí, že cesta je cieľ. V tomto prípade „cesta“ stojí za to. Teda aspoň za predpokladu, že si užívate masakrovanie zombíkov na desiatky rôznych spôsobov a baví vás sledovať, ako sa im po otrave kyselinou roztápa koža alebo po zásahu do brucha vytekajú vnútornosti.

Na recepte brutality si renomé vybudoval už úspešný prvý diel a pokračovanie ide po všetkých stránkach ešte omnoho ďalej. Veľkú rolu na tom zohráva systém FLESH (Fully Locational Evisceration System for Humanoids), ktorý do hry predstavuje realistické poškodenie ľudského tela v závislosti od miesta poškodenia.

V praxi to znamená, že nepriateľov možno naporcovať na desiatky spôsobov a hra sa vám za to odmení rozthranou kožou, svalmi alebo orgánmi. Keď napríklad zombíka trafíte do tváre obrovským kladivom, utrhne mu čeľusť, keď ho mačetou seknete do ruky, zostane mu visieť na zvyškoch kože alebo ju rovno môže hľadať na zemi. Pri porezaní brucha z nepriateľa vytečú vnútornosti, pri hodení bomby ho pokojne roztrhne na polovicu a torzo bez nôh sa naďalej plazí k hráčovi.

Kto podobné výjavy považuje za vrchol barbarstva a povrchnosti, ďalej v čítaní ani pokračovať nemusí. Dead Island 2 pre neho vôbec nebude. Komu na zmienených zverstvách ale pripadá niečo príťažlivé, príde si pri zombie novinke na svoje.

Akcia je pritom pomerne generická – hráč spravidla drží v rukách zbraň, ktorou mácha všade naokolo a likviduje pritom zástupy zombíkov. K dispozícii je rýchly ľahký a pomalší ťažký útok, ktorý najskôr treba nabiť a vyčerpá časť z výdrže, no spôsobí devastačné poranenia.

Výber arzenálu je pestrý a k dispozícii sú nože, mačety, sekery, masívne kladivá, tyče či krompáče. Predovšetkým v úvode hra kladie veľký dôraz na boj zblízka, neskôr ponuku smrtiacich hračiek obohatia aj zbrane na diaľku v podobe pištolí, útočných pušiek, brokovnice či klincovačky.

Vlastnosti zbraní aj ich pohyby sa navzájom výrazne líšia – nože sú napríklad rýchlejšie, no spôsobujú citeľne menšie poranenia ako obrovské kladivá či krompáče, ktoré sú pomalé, no dokážu zasiahnuť aj viacero protivníkov naraz. Práve kvôli tejto vlastnosti som si v hre najviac obľúbil pomalé, no silné zbrane, vďaka ktorým som sa v prípade potreby rýchlo mohol zbaviť aj väčších skupín nepriateľov.

Oživenie pomerne jednotvárnych súbojov prináša trojica elementov v podobe ohňa, jedu a elektriny, ktorými je jednak možné vylepšovať zbrane, a jednak ničiť nepriateľov v prostredí. Všade navôkol sa totiž povaľujú kanistre s benzínom, utrhnuté káble s elektrinou alebo barely s jedom, ktorým sa armáda neúspešne snažila zombíkov likvidovať. Stačí ich správne využiť vo svoj prospech a dielo skazy sa môže začať.

Vyhodiť do vzduchu cisternu v blízkosti hordy zombíkov či hodiť batériu do bazéna plného nepriateľov prináša až nečakane silnú dávku satisfakcie. Podobných momentov hra ponúka nespočetné množstvo. Prostredie nabáda na experimentovanie, aj keď prílišná odvaha sa vie obrátiť aj proti hráčovi, keďže hlavná postava voči živlom nie je imúnna a platí, že rýchlejšie ako zombíci ju s určitosťou zabijú oheň, elektrina alebo jed.

Nepriateľov je dostatok a líšia sa ako správaním, tak aj útokmi. Netreba čakať prílišné variácie, koniec koncov, stále ide iba o nemŕtvych, ktorí okolo hráča máchajú rukami a snažia sa utrhnúť si z neho šťavnaté sústo, súbežne s postupom v hre postupne rastie aj nutnosť taktizovať. Objavia sa totiž svalovci s obrovským množstvom zdravia, nebezpeční vypasení pľuvači jedu alebo sirény, ktoré hlasným kvílením prilákajú posily.

Nosná náplň hry v podobe ničenia všetkého naokolo je tak na jednej strane jednoduchá, na druhej strane hrateľnosť oživujú živly a bohatá ponuka zbraní. Osobne ma likvidovanie vždy bavilo nanajvýš pár hodín, neskôr už sa začal dostavovať stereotyp. K hre som sa však zakaždým rád vrátil a opäť si naplno vychutnal znepokojivo realistické masakrovanie zombíkov.

Úroveň nepriateľov sa zvyšuje spoločne s levelom hlavnej postavy, občas je možné naraziť aj na zóny, kde sú nepriatelia ešte prisilní a treba sa sem vrátiť neskôr. Celkovo súboje nepredstavujú obzvlášť náročnú výzvu a pri správnom využití prostredia a arzenálu je prechádzka po Hell-A pomerne ľahkou záležitosťou. Hlavne za predpokladu, že sa naučíte, čo na ktorého zombíka platí.

O náročnosti hry veľa napovie arzenál, ktorý je možné vylepšovať vďaka nájdeným surovinám. Tie sa váľajú všade navôkol a je ich také množstvo, že som si neraz spomenul na vydarený systém lootovania z Atomic Heart. V Dead Island sa, bohužiaľ, žiadne „vysávanie“ materiálu nekoná a všetko si treba pozbierať ručne. Suroviny sa však oplatí zbierať, keďže zbrane sa rýchlo opotrebujú, ich údržba nie je najlacnejšia a vylepšovanie niečo stojí.

V začiatkoch hry som hodne trpel nedostatkom financií, neskôr som pochopil, že vývojári nechcú, aby som v rukách držal stále rovnakú hračku a arzenál obmieňal. K tomu núti aj opotrebúvanie zbraní, ktoré je na môj vkus až príliš rýchle a svoje najobľúbenejšie kúsky som si neraz musel šetriť na špeciálne príležitosti. Hra je však v ponuke zbraní štedrá a hádže ich po nohy dostatok. Postupom v príbehu, samozrejme, narastá aj ich vzácnosť, od ktorej sa odvíja množstvo vylepšení, ktoré do smrtiacej hračky možno zakomponovať.

Vývojári pri dizajne prostredia stavili na zóny a polootvorený svet, ktorého úrovne sú zakaždým ohraničené mantinelmi. Ponuka prostredí je pomerne bohatá – hráč navštívi luxusnú štvrť v Beverly Hills, filmové štúdiá, viacposchodový hotel či pláže s policajnou stanicou, kvôli častému opakovaniu modelov to však pôsobí trocha jednotvárne. Dizajn prostredia sa častokrát opakuje, čo si hráč s pribúdajúcim časom v Hell-A určite všimne.

Medzi zónami je možné rýchlo cestovať, vždy sa však najskôr treba dostať do úkrytu. Prostredie osviežuje striedanie dňa a noci, predovšetkým za tmy hra dostáva jemne hororový nádych. Najviac ma však Dead Island 2 bavil cez deň, keď somvďaka skvelému nasvieteniu mal zakaždým dobrý výhľad na zdecimované telá zombíkov a naplno som mohol oceniť systém FLESH.

V každom prostredí hlavná postava stretne aj novú skupinku preživších a spozná tak ďalšie vedľajšie postavy. Niektoré sú pre príbeh dôležité, iné zasa takmer vôbec, vždy ale poteší stretnúť bratov v zbrani, vyriešiť ich problémy a následne počúvať obdiv na vlastnú adresu.

Vedľajšie postavy sú väčšinou poriadne bláznivé a originálne. Každá z nich na zombie apokalypsu reaguje po svojom, niektoré hráča vedia odmeniť aj vedľajšou úlohou, ktorá je zakaždým rovnaká  – zlikvidovať hordu nepriateľov. Zadanie sa však zakaždým líši, čo dáva zabudnúť na mierne generickú náplň. Miestna influencerka napríklad chce natočiť video do svojho profilu, člen rockovej skupiny zasa zo záhadného dôvodu potrebuje platňu, pre ktorú treba skočiť do zamorenej susednej vily.

Špeciálne ma napríklad rozosmial kulturista, ktorý má strach zo svojich bývalých parťákov a posiela ma ich zabiť. Vraj pri tréningu nikdy necvičili nohy, takže nestihli ujsť pred zombíkmi. Hra okrem brutality vo veľkom stojí aj na humore a zaujímavých vedľajších postavách. Škoda len, že zadaním úlohy a krátkym dialógom sa ich rola väčšinou končí, niektoré by som určite rád spoznal aj hlbšie.

Vývojári prišli s originálnym spôsobom zvyšovania úrovne a namiesto klasického zvyšovania štatistík prinášajú kartový systém, ktoré možno vybaviť a využívať tak špeciálne bonusy. Tie sa týkajú všetkých možných oblastí – bonusov pri útoku zo strelných zbraní, pri liečení, blokovania nepriateľov a doslova desiatok ďalších oblastí. Rozdelené sú do 4 skupín, pričom každá skupina obsahuje niekoľko kariet, ktoré možno vybaviť. Hrateľnosť je tak možné ušiť na mieru.

Karty so zručnosťami spoločne so vzácnymi zbraňami sa odomykajú postupom v príbehu i plnením vedľajších úloh, neraz ich je tiež možné nájsť v oblastiach alebo predmetoch, ku ktorým najskôr treba získať kľúč zabitím špeciálneho zombíka. Správna kombinácia kariet vie výrazne uľahčiť postup hrou a oplatí sa im venovať pozornosť. Špeciálne som ocenil napríklad možnosť zbaviť sa negatívnych efektov zo živlov, ktoré vedú k okamžitej smrti už za pár sekúnd.

Dead Island 2 je postavený na Unreal Engine 4 a na to, že bol vo vývoji 9 rokov, prichádza v prekvapivo dobrom technickom aj audiovizuálnom stave. Hru netrápia žiadne drastické prepady snímkovania, beží plynulo na 60 fps. Po vizuálnej stránke ide o pekný štandard slnečnej hry postavenej na Unreal Engine a vizuál aj napriek dlhoročnému vývoju určite nesklame.

Naprieč približne 25 hodinami strávenými v hre sa mi dvakrát stalo, že postava sa zasekla v prostredí a nešlo s ňou hýbať, načítanie uloženej pozície problém vždy vyriešilo. Permanentne podobné situácie budú tvorovia adresovať v podobe neskorších patchov.

Veľkým plusom je aj česká lokalizácia v podobe titulkov, vďaka ktorým si humor užije skutočne každý. Prekvapivo mdlý dojem si naopak odnášam zo zvukovej stránky hry – pri masakrovaní nemŕtvych by som očakával živší a výraznejší soundtrack. Niektoré pasáže v hre sú doslova tiché – tvorcovia nimi možno chceli navodiť napínavejšiu atmosféru, inak si to neviem vysvetliť.

Aj napriek drobným nedostatkom je Dead Island 2 príjemným prekvapením. Nestáva sa často, aby hra, ktorá bola oznámená takmer dekádu dozadu, doručila takto zábavný zážitok. Vlastne sa to nestáva takmer nikdy. Zombie novinku tak môžem s čistým svedomím odporučiť všetkým fanúšikom pôvodnej hry ako i konkurenčného Dying Light, s ktorým je Dead Island 2 prinajmenšom porovnateľný.

Hlavným nepriateľom novinky je stereotyp, ktorý sa vie časom dostaviť. V mojom prípade vo veľkom pomohlo hru dávkovať, vtedy som do zamorených ulíc Los Angeles vždy s radosťou vrátil. Pozitívne dojmy vo výsledku zďaleka prevažujú nad negatívami, aj preto Dead Island považujem za veľmi príjemné prekvapenie.