Fanúšikovia série Call of Duty sú už od začiatkov spätí s Druhou svetovou vojnou, ktorá dominovala v prvých dieloch a neskôr sa po prestávkach vracala znova a znova. Po štyroch rokoch od premiéry COD: World War II prichádza na scénu nový Vanguard, ktorý chce ohromiť prvotriednym vizuálom, ale i lepším multiplayerom či zombie módom. Podarilo sa?

Návrat do prostredia 2. svetovej vojny sa stal v prípade Call of Duty už akousi tradíciou, ktorou chcú tvorcovia v hráčoch vyvolať nostalgické spomienky. Naposledy sa vojnová scéna v sérii ukázala v roku 2017. Štúdio Sledgehammer Games sa znova rozhodlo oživiť najničivejšiu vojnu v histórii ľudstva a hráča tak prenáša do novej kampane, ktorá je spätá so skutočnými postavami z vojnového obdobia.

Šestica hrdinov v špeciálnom komande bola vyslaná na neľahkú misiu zastaviť nacistov v čase krátko pred koncom vojny. Každý z členov má však vlastný príbeh, ktorý hra rozpovedá počas kampane postupnými flashbackmi do minulosti, kedy si hráč zahrá v tých najslávnejších bitkách 2. svetovej vojny. Mnohým však môže pripomínať už známy dej z filmu Nehanební bastardi, nakoľko sa aj tu objavuje alternatívny koniec vojnového obdobia zmiešaný s trochou fikcie.

V recenzii sa ďalej dozvieš:

• Aký príbeh ponúka kampaň?
• Ktorej postave sa dostalo najviac pozornosti?
• Prečo je príbeh príliš lineárny a môže sklamať?
• Aké vylepšenia prišli do multiplayeru?
• Čo môžeme čakať od zombie módu?

Hneď na úvod kampane je hráč vrhnutý priamo do boja. Špeciálny tím tvorený členmi spojeneckých vojsk sa ocitá na svojej prvej a jedinej misii s cieľom zastaviť nacistov a ich ríšu. Už prvé minúty hrania sú venované ostrému súboju proti nepriateľovi počas jazdy vlakom pri prejazde Hamburgom, kde sa v hustom daždi začína prejavovať prvotriedny vizuál hry.

Zakrátko sa dej presúva do lodenice, kde sa odhaľujú plány nacistov a tajomný Projekt Phoenix, ktorý nacisti utajujú aj sami pred sebou. Netrvá dlho a tím padne do zajatia, kde umiera jeden z členov rukou nacistického pohlavára.

Zatiaľ čo sa ostatní následne presúvajú do väzenia, kde ich čaká vypočúvanie, hra začína s prvým flashbackom, v ktorom sa vracia vyrozprávať krátky príbeh Arthura Kingsleyho do francúzskej dedinky Merville v roku 1944 krátko pred vylodením v Normandii. Pre hráča sa tak začína jeden z mnohých pohľadov do minulosti a brutálna prestrelka s nacistami.

Každá postava v hre má za sebou špecifický príbeh, ktorý prenáša pomerne jednotvárnu dejovú linku do najslávnejších bitiek 2. svetovej vojny. Rovnaký naratív si Vanguard udržiava počas celej kampane a hráča zavedie napríklad do El Alameinu, Stalingradu či do leteckej bitky v Tichom oceáne.

Pri flashbackoch sa odhaľujú okrem samotného príbehu postáv aj ich špeciálne vlastnosti. Každý z členov totiž vyniká v jednej schopnosti, ktorú využije pri boji s nacistami. S postavou Wadea Jacksona sa prejavujú jeho letecké skúsenosti pri ničení nepriateľských lodí a vzdušnej bitke proti Japoncom. Riggs sa zasa dostane do púštnych bojov proti Nemcom vedených Rommelom, kde je špecialista na výbušniny. Polina Petrova sa vo flashbacku vracia do bitky o Stalingrad.

Azda najväčší dojem spomedzi všetkých členov špeciálneho tímu spravila práve postava Poliny Petrovej, ktorej príbeh dokáže zahrať na emócie. Ruská sniperka, nacistami prezývaná Lady Nightingale, je tak zďaleka najlepšie spracovanou postavou v kampani nielen hľadiska príbehu.

Práve Petrova sa ako jediná z postáv ocitá aj v súboji proti „bossovi“, ktorým je v jej prípade nacistický pohlavár Leo Steiner. Jeho prenasledovanie však neprinesie nič nečakané a už pred samotným súbojom hráč vycíti, kam misia smeruje.

Rovnaké pocity vyvoláva aj samotný záver, v ktorom má tím zastaviť Hilterovho nástupcu s ambíciou vytvoriť Štvrtú ríšu. Krátky koniec pôsobí nezáživne, je prepletený kinematickými cut scénami, no aspoň si hráč v priebehu jednej misie zahrá za viaceré postavy súčasne. Práve v týchto momentoch zhodnotí aj ich špeciálne vlastnosti, ktoré mu pomôžu splniť úlohy.

Vo väčšine iných misií si ale užije dostatok akcie a streľby z tých najznámejších zbraní, pri ktorých pociťuje aj odlišné poškodenie či presnosť. Vanguard myslel aj na fanúšikov stealth akcie, ktorej sa dočkajú najmä pri Jacksonovi a Lady Nightingale. Tá totiž vyniká schopnosťou, vďaka ktorej sa potichu dostane aj cez najužšie priestory a vyšplhá po budovách ako postava z Assassin’s Creed.

Vytknúť však treba nesmiernu predvídavosť. Ani taká Petrova nemá veľkú voľnosť pohybu v priestore a do výšok môže vyšplhať iba na vopred určených miestach. Podobné obmedzenia kampaň „pľuvne“ do tváre hráčovi pri každej z postáv, ktoré sú limitované pomerne malou hernou zónou.

Keď je už reč o tých obmedzeniach, netreba tu počítať ani s jazdou vo vozidlách. Hoci boli tankové boje neodmysliteľnou súčasťou už druhého dielu Call of Duty, vo Vanguarde napriek bojom v Egypte chýbajú. Jazdenie vozidlom alebo lietanie je tu skôr raritou než samozrejmosťou a hráč si väčšinu misií odmaká pešo.

Pozornosť od týchto nedostatkov odvracia dokonalá grafika, ktorá svojím spracovaním vyniká v každej situácii. Či už ide o boje v zasneženom Stalingrade, lietanie nad oceánom alebo o stealth akciu v džungli, v každej scenérii si hráči vychutnajú špičkové prostredie plne tých najmenších detailov.

Z pohľadu kvality spracovania ale ťahajú za krátky koniec tváre postáv, ktorým mohli tvorcovia venovať viac času. Osobitnou časťou celej hry sú cut scény, ktoré svojou kvalitou pripomínajú filmové ústrižky. Kinematické zábery nechajú každého v úžase.

Problémom však je, že aj takto kvalitné spracované prostredie trpí na školácke chyby, ktoré sa dajú postrehnúť prakticky kdekoľvek počas hrania. Výnimkou tak nebude, ak hlava zastreleného nacistu skončí znenazdajky zaseknutá v drevenej krabici alebo zopár Nemcov ostane po výbuchu „visieť“ vo vzduchu.

Monotónnu kampaň s prelínaním príbehov postáv ale dopĺňa vylepšený multiplayer, ktorý je v mnohých ohľadoch rovnako vylepšený. Dostali sa tu totiž mechaniky z Warzone a Modern Warfare, kvôli ktorým sa sem prenáša pohyb a strieľanie ako z Modern Warfare spred dvoch rokov. Navyše tu tvorcovia pridali deštruktívne časti budov a objektov, cez  ktoré si hráč razí svoju vlastnú cestu.

To všetko je doplnené o 16 prepracovaných máp, medzi ktorými nechýba napríklad ani legendárne Orlie hniezdo. Vybrať si môžu aj z celého radu herných módov, kde za pozornosť stojí taktický režim 6v6 alebo Champion Hill, v ktorom proti sebe stojí niekoľko párov alebo trojíc hráčov v súboji na život a na smrť v uzavretom deathmatchi.

Už tradične sa tu dostalo aj na známy zombie mód, ktorý prepája Vanguard s démonickým podsvetím. Antagonistom je tu démon Oberfuhrer Wolfram Von List na strane nacistov, proti ktorému sa hráč môže spolčiť s niektorým z ďalších démonov, aby ho porazil.

Počas hrania proti zombíkom začína v centrálnom „hube“, malej oblasti, kde si môže vylepšovať zbrane a perky medzi jednotlivými kolami. Portály v okolí ho následne prevádzajú do iných lokalít, kde má plniť stanovené úlohy a po ich splnení sa vracia späť do pekelne upraveného Stalingradu.

Pri každom návrate si môže zvoli niektoré z trojice schopností, ktoré mu pomôžu pri boji proti nemŕtvym zombíkom. Tento režim tak ponúka zábavnú a mierne desivú formu boja proti nacistom, no pôsobí trochu vágne a časom môže hráča neprestajné zabíjanie hordy zombíkov omrzieť.

Zhodnotenie

V uplynulých rokoch azda ešte nevyšiel diel Call of Duty, ktorý by sa nestal terčom silnej kritiky a chvály zároveň, teda až na Modern Warfare z roku 2019, ktorý je často radený medzi TOP 5 najlepších dielov série. V podobnom duchu sa teraz nesie aj nový Vanguard, ktorý budú mnohí zatracovať a ďalší si ho zasa zamilujú, i keď v kampani to bude len na niekoľko málo hodín.

Príbeh je totiž krátky a nenapĺňa svoj potenciál. Hráčovi ukáže pozadie postáv v špeciálnom tíme, predstaví špičkovo spracované prostredie v tých najznámejších bitkách a načrtne aj alternatívny koniec 2. svetovej vojny. To všetko ale robí príliš predvídavým a neraz aj obmedzujúcim spôsobom, ktorý hráča oberá o radosť.

Veľkým lákadlom sa môže pre mnohých stať multiplayer, ktorý stavia na overenom základe z predošlých dielov série. Prináša ale aj vlastné vylepšenia, vďaka ktorým bude online hranie o niečo zábavnejšie. Podobné vlastnosti chce priniesť aj o čosi lepší zombie režim, pri ktorom však môže hráč pomerne rýchlo stratiť pozornosť a jeho záujem sa tak presunie späť k multiplayeru.

Čítajte viac z kategórie: Hry

HODNOTENIE

7/10