Astronómom sa vôbec prvýkrát podarilo identifikovať planétu, ktorá sa nezadržateľne rúti ku kataklizmatickej zrážke so svojou starnúcou hviezdou. To potenciálne ponúka pohľad na to, ako by jedného dňa mohla skončiť aj naša domovská planéta. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Planéta blížiaca sa k záhube

Vedci v novej štúdii publikovanej v žurnále The Astrophysical Journal Letters, sa aj preto nazdávajú, že planéta s označením Kepler-1658b pomôže objasniť spôsob, akým v priebehu času vymierajú planéty aj v dôsledku starnutia ich hviezdy.

Pri pozorovaní 2600 svetelných rokov vzdialenej exoplanéty Kepler-1658b si totiž všimli, že obežná doba okolo materskej hviezdy sa časom neustále zmenšuje, čo naznačuje, že planéta sa približuje k smrteľnej kolízii, píše portál Space.

Zatiaľ však nie je jasné, kedy presne dôjde k orbitálnemu rozpadu, pretože tento proces je nesmierne pomalý. Navyše, astronómovia musia získať a detegovať mnoho prechodov exoplanéty popred hviezdu Z doposiaľ nameraných údajov sa však zdá, že obežná doba planéty Kepler-1658b sa skracuje o približne 131 milisekúnd ročne, pričom jeden obeh okolo svojej hostiteľskej hviezdy urobí za menej ako 3 dni. Aspoň to vyplýva z 13 rokov trvajúceho pozorovania tejto planéty prostredníctvom troch rozličných observatórií.

Teoreticky, ak planéta bude pokračovať vo svojom špirálovom pohybe smerom ku hviezde a rovnakou rýchlosťou, s hviezdou sa zrazí za menej ako 3 milióny rokov.

„Toto je vôbec prvýkrát, čo máme priamy dôkaz o tom, že planéta sa špirálovým pohybom blíži ku svojej vyvinutej hviezde,“ uviedol hlavný autor štúdie Shreyas Vissapragada.

Pod pojmom vyvinutá hviezda autori rozumejú hviezdu, ktorá vstúpila do fázy podobra, teda do fázy, kedy je jasnejšia ako hviezdy hlavnej postupnosti, ale nie tak jasná ako obry. Predpokladá sa, že sú to hviezdy, ktoré prestali spaľovať vodík na hélium v jadre a stávajú sa z nich obry. Podobry majú väčší priemer a nižšiu teplotu ako hviezdy podobnej hmotnosti v hlavnej postupnosti.

Čo sa týka samotnej planéty Kepler-1658b, ide o horúceho Jupitera, teda triedu extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka, alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera, ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy. Inými slovami, tieto typy plynných svetov obiehajú veľmi blízko svojej hviezdy.

Konečný osud Zeme

Podobným spôsobom s najväčšou pravdepodobnosťou skončí aj existencia našej planéty a v konečnom dôsledku aj celej slnečnej sústavy. O päť miliárd rokov sa totiž Slnko premení na červeného obra a pohltí Merkúr, Venušu a Zem. Červený obor následne odhodí svoje vonkajšie vrstvy a stratí takmer polovicu svojej hmotnosti,  zostane po ňom len biely trpaslík predstavujúci 54 % súčasnej hmoty Slnka. Vplyvom tejto straty dôjde k uvoľneniu Marsu, Jupitera, Saturnu, Uránu a Neptúnu z gravitačného zovretia hviezdy.

freepik

Ako však pre portál FonTech.sk prezradili slovenskí vedci, „už“ o 700 miliónov rokov nebude možný život na Zemi a asi o 1,1 miliardy rokov sa vyparia posledné oceány. Nič z toho nebude mať na ľudí praktické následky, ak vôbec po takej dlhej dobe nejaký inteligentný život bude, bude na hony vzdialený nám. Viac informácií nájdeš v samostatnom článku.

Čítajte viac z kategórie: Novinky