Filmové pokračovania to majú vždy už vopred mimoriadne ťažké. Veľké očakávania spojené s porovnávaním originálu a nastavením povestnej latky zase o kúsok vyššie sú častokrát nekompromisné.

Prekonať tak svojho predchodcu je pre film neraz ťažké a vlastne je len málo snímok, ktorým sa to v skutočnosti aj podarilo. Sú však aj pokračovania, ktoré sa nielenže originálu nedokážu priblížiť, ale ho navyše aj degradujú a značku, ktorú originál vybudoval, hádžu rovno do koša.

Kým niektoré filmy v rebríčku latku kvality horko ťažko udržali nad vodou, v iných prípadoch šli rovno ku dnu. Toto sú najhoršie filmové pokračovania posledných rokov, ktoré radšej nikdy nemali vzniknúť.

Independence Day 2

Pokračovanie kultového filmu Deň Nezávislosti z roku 1996 spočiatku nemalo byť len márnym pokusom o výrobu lacnej napodobeniny svojho slávneho predchodcu. So symbolickým príchodom na plátna kín presne 20 rokov od uvedenia prvého dielu, so staronovým režisérom a angažovaním pôvodných hercov malo byť nostalgickou poctivou filmárčinou.

V snímke síce tvorcovia vylepšili prakticky všetko od postáv, akcie a výbuchov až po veľkosť lodí, výsledkom bol však aj napriek tomu (alebo práve kvôli tomu) preštylizovaný a digitálne neprehľadný film.

Režisér nedávneho, rovnako mizerného Moonfallu sa, bohužiaľ, prepočítal – to, čo v 90. rokoch stačilo na lepší béčkový film, v dnešnej dobe už absolútne neobstojí. S výraznou absenciou originality, napätia, či humoru sme sa dočkali iba stereotypnej nudy, ktorá mohla potešiť zrejme len menej náročných divákov.

Matrix Resurrections

Len málo akčných filmov môžeme v dnešnej dobe označiť za revolučné. Či už sa divákovi vybaví napríklad Terminátor alebo Matrix, obe snímky sa stali pre daný žáner prelomovými a v ďalších rokoch výrazne ovplyvnili filmovú tvorbu.

Na každú z nich však čakal rovnako nešťastný osud. Niekto z filmárov sa totiž rozhodol, že im po rokoch vdýchne nový život, čo sa neukázalo ako najšťastnejší nápad. V prípade najnovšieho Matrix Resurrections s jeho ambíciami a potenciálom sa však dá hovoriť ako o trpkom sklamaní.

Čo bolo v prvom diele z roku 1999 synonymom vizionárstva, vizuálnej revolúcie a originálneho scenára, to v najnovšom pokračovaní ostalo len pri očakávaniach.

Matrix Resurrections s viacerými pôvodnými hercami na čele s Keanu Reevesom nepriniesol nič z originality pôvodnej trilógie. Režisérka Lana Wachowski navyše rozbila jej základné motívy aj príbehovú štruktúru a následne všetky kúsky opätovne pozliepala do novej postmodernej nudy, ktorá má byť reflexiou na súčasnú pop-kultúru.

Za cenu degradácie hraničiacou s paródiou vlastnej značky si to však režisérka mohla odpustiť. Ak pripočítame mizerný vizuál a choreografiu, ktorá pôsobí umelo a neautenticky, Matrix Ressurections možno označiť ako najzbytočnejšie pokračovanie v posledných rokov.

MOHLO BY ŤA ZAUJÍMAŤ
Stojí za neúspechom nového Matrixu sabotáž režisérky? Týchto 5 vecí mu neodpustíme

Wonder Woman 1984

Wonder Woman z dielne DCEU sa pri svojom uvedení v roku 2017 stala okamžite nečakaným a príjemným hitom. Superhrdinský film s hlavnou ženskou protagonistkou si získal srdcia fanúšikov a odbornej verejnosti za svoj originálny príbeh, zaujímavo napísané postavy, vizuál aj akciu.

Jeho očakávané pokračovanie Wonder Woman 1984 si však už tak dobre nepočínal. Kritika padla predovšetkým na scenár, ktorý sa pre svoj sentimentálny a prehnane agitačný obsah stal fádnou a nudnou filmovou prednáškou, nie superhrdinským filmom.

Obrovský kvalitatívny pokles zaznamenala aj vizuálna a akčná stránka filmu, ktorá v pokračovaní náhle prestala pôsobiť nápadito a svižne. Wonder Woman 1984 tak ostal určený len ortodoxným fanúšikom Gal Gadot a hudby známeho skladateľa Hansa Zimmera, ktorá ako jediná nevyšumí už pár hodín po dopozeraní.

Rýchlo a Zbesilo 9

Ak pri názve filmu svieti číslo pokračovania vyššie ako 7, mal by tvoj filmový radar začať blikať načerveno. Napriek tomu, že najnovšie pokračovanie série Rýchlo a Zbesilo je už jeho deviatym, stále si drží slušnú fanúšikovskú základňu, ktorá tvorcom odpustila už viaceré šialenosti porušujúce nejeden fyzikálny zákon.

Bláznivé akcie s vyvrcholením v podobe prechádzky vo vesmíre však nie sú hlavným problémom, prečo je Rýchlo a Zbesilo 9 absolútne zbytočným pokračovaním série, ktoré sa jednoducho nedá nazvať už inak ako len dojnou kravou na peniaze.

Najnovší prírastok do akčnej kolekcie totiž trpí mizerným scenárom s nezáživným dejom a absentujúcou logikou, pričom samotnú sériu navyše potápa aj stále viac narastajúce ego Vina Diesela. Rozhodnutie herca Dwayna Johnsona nepridať sa k desiatemu a dúfajme, že aj poslednému pokračovaniu, sa retrospektívne ukazuje viac ako rozumné.

Ghostbusters 

Ako sprzniť klasiku by mohol rozprávať aj režisér Paul Feig, ktorého snom bolo vniesť nový život do kultovej komédie Ghostbusters z 80-tych rokov. Krotiteľov duchov a nadprirodzených bytostí, ktorých si v minulosti zahrali napríklad Bill Murray či Dan Akroyd, sa tentokrát zhostila partička štyroch žien, ktoré sa vydali na dráhu lovkýň abnormálnych javov.

Slabú úroveň bizarnej a fanúšikmi odsudzovanej zmeny dopĺňa kadencia suchých a nie príliš vydarených vtipov, ktoré spolu s chabými postavami vytvorili u nadšencov originálu značnú nevoľnosť a krivý výraz na tvári.

Nudnú snímku nezachránili ani obstojné digitálne efekty či viaceré známe kameá. O mnoho prijateľnejšou verziou k predlohe bol nedávny počin Ghostbusters: Afterlife, ktorý natočil syn režiséra pôvodných dielov Jason Reitman a produkčne sa na ňom podieľal aj sám Ivan Reitman. Ich novinka sa u fanúšikov dočkala vrelšieho prijatia a viaceré recenzie o nej hovoria ako o štýlovom návrate ku koreňom originálu.

NEPREHLIADNI TIEŽ
V EÚ „torrentových kráľov“ ubúda, na Slovensku nie. Prečo máme problém s dvomi oblasťami?

Taken 2

Pokračovanie adrenalínového akčného filmu Taken, natočeného s typickým európskym strihom, malo byť drsným a strhujúcim bojom o život rodiny hlavného hrdinu. Nápad zosnovať pomstu voči bývalému americkému agentovi za zabitie jeho rodinných príslušníkov sa prvotne vôbec nezdal byť zlým námetom na pokračovanie.

Čo však režisérovi Olivierovi Megatonovi pri realizácii absolútne podrazilo nohy, je hlavne absencia napätia a neohrozenosť hrdinu, ktorého vynaliezavosť pri riešení neľahkých situácií už prekročila aj hranice McGyvera.

Obzvlášť hádzanie granátov po instanbulských strechách dcérou hlavného hrdinu za účelom svojej lokalizácie sa zapíše do dejín akčného filmu ako jeden z najstupídnejších momentov kinematografie.

Pokračovanie navyše nevyniká ani po akčnej stránke a zmätočný strih robí z Taken 2 neprehľadným gulášom, ktorému chýba čo i len štipka adrenalínu či bezprostredných fyzických súbojov.

A Good Day to Die Hard

Čiernu škvrnu bohužiaľ nájdeme aj na sérii filmov Smrtonosná pasca. Posledným dielom od béčkového rutinéra Johna Moora (Max Payne) sa kurz zábavnej akčnej série s príznačným humorom hlavného hrdinu Johna McClanea posunul smerom k béčkovým výplachom na úrovní Stevena Seagala či posledných filmov Nicolasa Cagea.

McClane v podaní Brucea Willisa náhle stratil šmrnc, bez hlášok a s pribúdajúcim vekom sa mení na plešatú verziu Ramba, ktorý rozstrieľa všetko, čo mu stojí v ceste a razom tak divák zabudne aj na osemdesiatkový feeling celej série, ktorej trademark je možno nadobro stratený.

Na rok 2023 je síce plánované nové pokračovanie, veriť však, že to z biedy vytiahne Bruce Willis ako tohtoročný čestný hosť Zlatej Maliny, dokonca s vlastnou kategóriou „Najhorší výkon Brucea Willisa vo filme za rok 2021„, by bolo naivné.

Séria Saw

Vlastnú kategóriu v Zlatých Malinách by si občas zaslúžila aj hororová séria Saw, ktorá sa, snáď len s výnimkou prvých dvoch častí, dočkala samých nepodarkov. Opakovane recyklované motívy chcú šokovať maximálne svojou narastajúcou brutalitou a len sem-tam vynaliezavejším spôsobom ako utrápiť hlavné postavy.

Netrpia však len postavy, ale aj divák, ktorý sa potrebnej inovatívnej injekcie nedočkal ani v najnovšom kúsku série Spiral: From the Book of Saw, kde svojou účasťou dokonca prekvapili Chris Rock či Samuel L. Jackson. Ani to však nepomohlo k tomu, aby snímka ostala len tuctovou hororovou detektívkou s pointou, ktorú odhalí už v polovici filmu aj žiak základnej školy.

Vo všeobecnosti však netreba robiť veľkú drámu z narastajúceho čísla jednotlivých dielov tejto série, ktoré atakuje desiatku. Podobný osud zažili aj slávnejšie hororové značky, či už je to súčasné naťahovanie útrap Michaela Myersa s Halloweenom alebo neustále zmŕtvychvstanie Jasona Voorheesa s Piatkom trinástym.

Predátor: Evolúcia

Posledná lovecká sezóna vo filme Predator z roku 2016 mala na papieri k dispozícii všetko, čo potrebovala, aby mohla uspieť  – áčkové herecké obsadenie, kvalitného režiséra, ktorý si pričuchol ku kultovému prvému dielu ako herec a R-kový rating, ktorý sa v súčasnej politicky korektnej dobe dostáva do kín oveľa menej.

Výsledkom však bola režisérska pomsta Shanea Blacka (Iron Man 3) na divákovi za to, že musel zomrieť rukou predátora v prvom diely ako prvý. Inak si „prúser“ gigantických rozmerov v najnovšom Predátorovi nevie nikto vysvetliť.

Snímka absolútne nevedela vyťažiť z R-kového ratingu a po horore a napätí nie je vo filme ani stopa, naopak režisér v ňom neumne žongluje so stále prítomným humorom, ktorý mu mnohí diváci nevedeli odpustiť a o digitálnom ozrutnom predátorovi radšej pomlčíme.

Star Wars trilógia

Porovnávať vyššie nevydarené pokračovania s poslednou trilógiou Star Wars by bolo pomerne nefér. Čo ich však spája, je sklamanie fanúšikov s tým ako tvorcovia naložili s pôvodným duchom série, ktorý sa aj v novej trilógii Star Wars náhle vytratil.

Aj keď viacerí fanúšikovia vyčítali Georgeovi Lucasovi za jeho poslednú trilógiu krkolomnosť dialógov a neschopnosť priniesť komplexné a hutné sci-fi, pri trilógii, ktorú odštartoval J.J. Abrams, si náhle spomenuli, prečo franšízu so Star Wars tak milujeme.

Bola to práve atmosféra, nostalgia a prítomnosť silných a mocných osobností, charakterizujúcich Lucasove epizódy, ktorým fanúšikovia náhle odpustili aj ich slabšiu stránku s dialógmi.

Posledná trilógia kopíruje trend natáčať masovo populárne série pre mladých „fanboys“, ktorých uspokojiť znamená smrť filmového umenia a scenáristickej logiky. Korunu novým epizódam nasadil aj občas prepálený vizuál a zapájanie stále čoraz viac spoločenských ideologických myšlienok do filmov.

Star Wars sledujú milióny ľudí na svete, tak prečo sa prostredníctvom tejto franšízy nevyjadriť aj k spoločenským témam tak, aby bol každý na celom svete spokojný? Tento trend jednoducho devalvuje filmový priemysel a fanúšik populárnych sérií ďalej tŕpne, ktorá jeho ďalšia obľúbená značka bude na rade.