Nový výskum publikovaný v periodiku Research Notes of the American Astronomical Society naznačuje, že najstaršie kontinenty v Mliečnej dráhe sa nenachádzajú na Zemi. Objavili totiž dôkazy o tom, že najstaršie kontinenty v našej domovskej galaxii mohli vzniknúť až 5 miliárd rokov pred tým, ako na Zemi, čo tiež znamená, že v Mliečnej dráhe sa môže ukrývať viac svetov s rozvinutým mimozemským životom, ako sme si doposiaľ mysleli. Na tému upozornil portál LiveScience.

Podľa dlhodobo prijímaných modelov je na vznik života na planéte potrebný kyslík v atmosfére, istý spôsob ochrany organizmov pred žiarením z vesmíru a tekutá voda. Hoci pevnina, respektíve veľké množstvo pevniny nie je potrebné na to, aby sa na planéte mohol vyskytnúť život, história Zeme naznačuje, že pevnina je potrebná na to, aby život na planéte dlhodobo nielen existoval, ale aj prosperoval.

Uvedený myšlienkový smer viedol astronómku Jane Greavesovú z Cardiff University k pátraniu po odpovediach na otázku:

Kedy sa v našej galaxii objavili prvé kontinenty?

Kontinenty vznikajú v dôsledku platňovej tektoniky, teda pohybu obrovskej masy horniny, ktorá pláva na vrchole roztavených útrob planéty. Teplo z jadra bráni tejto magme stvrdnúť a zastaviť pohyb kontinentov. Toto teplo pochádza z rádioaktívnych prvkov – ako je urán-238, tórium-232 a draslík-40 – v jadre planéty, ktoré pri rozpade uvoľňujú energiu.

Bing Image Creator

Väčšina týchto rádioaktívnych prvkov pritom vzniká pri násilných kozmických udalostiach ako sú výbuchy supernov, či kolízie mŕtvych hviezd známych ako neutrónové hviezdy. Pre zaujímavosť, iná štúdia nedávno naznačila, že vo vesmíre potenciálne mohli vzniknúť doposiaľ neznáme prvky, ktoré sa nachádzajú mimo periodickú tabuľku. Dôkazy o tom by sme mohli objaviť na tzv. CUDO objektoch, medzi ktoré patrí aj kus vesmírnej skaly známy ako 33 Polyhymnia.

Stopy rádioaktívnych prvkov možno zistiť vo vlnových dĺžkach svetla, ktoré hviezdy vyžarujú. Greavesová preto vo svojej novej práci analyzovala blízke hviezdy, pričom merala hladiny uránu-238 a draslíka a sledovala vek hviezdy meraný satelitom Gaia. To jej pomohlo odhadnúť, kedy sa hypotetická kamenná planéta okolo z každej pozorovaných hviezd dostatočne zahriala na to, aby na nej mohla vzniknúť platňová tektonika.

Vo výsledku sa ukázalo, že prvé (exo)kontinenty okolo relatívne blízkych hviezd podobných Slnku mohli vznikať o zhruba 2 miliardy rokov skôr ako na Zemi. Ako však píše portál ScienceTimes, vôbec tie najstaršie kontinenty mohli vzniknúť okolo menších hviezd s označeným HD 76932 a HD 201891, ktoré sa nachádzajú vo vzdialenosti 70 až 110 svetelných rokov od Zeme.

Podľa výsledkov štúdie totiž mohli na kamenných planétach v ich v blízkosti rozkvitnúť prvé kontinenty až o 5 miliárd rokov skôr ako na Zemi.

Greavesová tiež uvažuje nad tým, že v jej vzorke 29 hviezd by sa mohli nachádzať aj systémy, kde sa nachádza pokročilejšia biosféra ako na modrej planéte.

„V tejto vzorke by mohli byť dva systémy s pokročilejšími biosférami ako tu na Zemi,“ uvádza.