Nová štúdia naznačuje, že blízky asteroid môže obsahovať prvky, ktoré sa nenachádzajú v periodickej tabuľke. Uvedené by mohlo tiež vysvetliť, prečo má asteroid 33 Polyhymnia takú hustotu. Na tému upozornil portál Space.

Extrémne husté objekty

Hŕstka asteroidov, ktoré sa nachádzajú v slnečnej sústave je tak hustá, že žiadny prvok na Zemi nedokáže vysvetliť ich vlastnosti. Nová štúdia The European Physical Journal Plus však naznačuje, že tieto asteroidy môžu byť vytvorené zo „superťažkých prvkov“, ktoré nie sú v periodickej tabuľke uvedené, respektíve sa nachádzajú úplne mimo jej rámec.

„Ak asteroidy skutočne obsahujú superťažké prvky, vzniklo by množstvo otázok o tom, ako tieto prvky vznikli a prečo sme ich ešte neobjavili mimo týchto asteroidov,“ uviedol spoluautor štúdie Johann Rafelski.

Nesmierne ťažké vesmírne asteroidy známe ako „ultra husté kompaktné objekty (CUDO) sú zvyčajne omnoho ťažie ako osmium, čo je najťažší prirodzene sa vyskytujúci sa prvok na Zemi. Pre upresnenie, hoci je Osmium najhustejším stabilným prvkom, prvky s vyšším protónovým číslom sa experimentálne podarilo vytvoriť v laboratóriách.

Príkladom môže byť prvok s názvom oganesón, ktorý bol prvýkrát syntetizovaný v roku 2002 bombardovaním kalifornia-249 atómami vápnika-48. Tento prvok má protónové číslo 118 a je vôbec tým najhustejším prvkom v periodickej tabuľke. Prvky na hornom konci tabuľky majú tendenciu byť nestabilné, rádioaktívne a majú neuveriteľne krátke polčasy rozpadu, uvádza portál IFLScience.

Je však potrebné vedieť, že prvky na hornom konci tabuľky majú tendenciu byť nestabilné, rádioaktívne a majú neuveriteľne krátke polčasy rozpadu.

Z čoho je zložený?

Jedným z CUDO objektov, ktorý sa svojou hustotou úplne vymyká prvkom z periodickej tabuľky je spomínaný vesmírny kus skaly 33 Polyhymnia, ktorý má svoje miestečko vo vesmíre v páse asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

Bing Image Creator

Tento CUDO objekt už dlhú dobu robí vedcom vrásky na čele svojou hustotou. Ide totiž iba o 55 km široký objekt, ktorý svojou hustotou vysoko presahuje ako osmium, tak i oganesón.

Hoci, ako sme už spomínali, takéto superťažké prvky sú vysoko rádioaktívne a k ich rozpadu dochádza v priebehu niekoľkých milisekúnd, minulé výskumy naznačili, že môže existovať akýsi „ostrov stability“ aj v zóne superťažkých prvkov. Táto zóna by sa mala nachádzať v oblasti potenciálnych prvkov s protónovým číslom 164.

Pri tejto hmotnosti by prvky nemuseli podliehať rýchlemu rádioaktívnemu rozpadu. Uvedené v podstate potvrdzuje aj nová štúdia.

K týmto záverom vedci dospeli na základe simulovania a rôznych zložitých výpočtov zameraných na atómovú štruktúru hypotetických superťažkých prvkov.

Ukázalo sa, že prvky s protónovým číslom 164 by mali hustotu v rozsahu 36 až 68,4 g·cm⁻³. Tento rozsah je pomerne blízko rozsahu hustoty vypočítanom pre asteroid 33 Polyhymnia (75,28 g·cm⁻³).