vodikovy motor nemecko
Gemini/Everllence/Canva

V tomto texte boli použité materiály SITA.

Dostaň Fontech do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Fontech, odkaz sa otvorí v novom okne

Európska únia schválila Nemecku štátnu pomoc vo výške 1,3 miliardy eur na výrobu zeleného vodíka. Ide o jeden z najväčších vodíkových programov v Európe, ktorý má pomôcť priemyslu znižovať emisie a zároveň urýchliť budovanie novej energetickej infraštruktúry.

Podporu odsúhlasila Európska komisia v rámci mechanizmu European Hydrogen Bank, konkrétne cez systém Auctions-as-a-Service. Peniaze budú smerovať do projektov, ktoré vyrábajú obnoviteľný vodík pomocou elektrolyzérov napájaných zelenou elektrinou.

Únia tým pokračuje v snahe obmedziť závislosť od fosílnych palív a zároveň podporiť energetickú transformáciu európskeho priemyslu. Zelený vodík totiž Brusel považuje za jednu z kľúčových technológií budúcnosti, najmä pre sektory, ktoré sa elektrifikujú len veľmi ťažko.

Program je naviazaný na aukciu plánovanú na rok 2026. O pridelení podpory rozhodne súťaž medzi jednotlivými projektmi, pričom dohľad nad procesom zabezpečí Európska výkonná agentúra pre klímu, infraštruktúru a životné prostredie.

Komisia tvrdí, že schéma má pomôcť nielen Nemecku, ale aj celej Európe. Cieľom je podporiť plán REPowerEU, ktorým chce Únia posilniť energetickú bezpečnosť a zrýchliť prechod na čistejšie zdroje energie.

Článok pokračuje pod videom ↓

Vybudujeme nový vodíkový koridor

Podľa Bruselu by podpora mala umožniť výstavbu elektrolyzérov s celkovým výkonom až 1 000 megawattov. Ide o zariadenia, ktoré pomocou elektriny rozdeľujú vodu na vodík a kyslík. Ak je elektrina z obnoviteľných zdrojov, vzniká takzvaný zelený vodík.

Európska komisia odhaduje, že podporené projekty by mohli vyrobiť približne 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka. Zároveň by mali zabrániť vzniku približne 55 miliónov ton emisií oxidu uhličitého.

solárny systém vodík
Gemini - Ilustračný obrázok

Dôležitou súčasťou programu je aj prepojenie výroby s novou infraštruktúrou. Pomoc získajú iba firmy, ktoré postavia nové elektrolyzéry a budú vodík dodávať do siete Danish Hydrogen Backbone 1. Ide o strategický projekt spoločného európskeho záujmu, ktorý má prepojiť producentov zeleného vodíka v oblasti Severného mora s priemyselnými regiónmi.

Vodík bude následne smerovať k odberateľom napojeným na nemeckú základnú vodíkovú sieť. Práve Nemecko patrí medzi krajiny, ktoré chcú v najbližších rokoch výrazne rozšíriť využívanie vodíka v oceliarstve, chemickom priemysle či ťažkej doprave.

Schválenie miliardovej injekcie pre Nemecko nie je len obyčajnou dotáciou pre zelenú transformáciu. Je to v podstate geopolitický a priemyselný pokus o reštart európskej ekonomiky. Európa sa ním snaží vybudovať úplne nové priemyselné odvetvie, ktoré by malo kontinentu vrátiť stratenú konkurencieschopnosť voči USA a Číne.

Nová priemyselná revolúcia

Pre sektory ako oceliarstvo, metalurgia alebo chemický priemysel nebola doteraz dekarbonizácia reálnou možnosťou. Vysoké pece, ktoré tavia železnú rudu pri teplotách nad 1500°C, jednoducho nemôžeme napojiť na baterky ani ich vykurovať bežnými tepelnými čerpadlami. Potrebujú obrovskú hustotu energie a presne tu prichádza chvíľa pre zelený vodík.

Ak európsky priemysel úspešne nahradí fosílny koks a zemný plyn vodíkom, nevznikne z tohto gigantického energetického koktailu skleníkový plyn, ale čistá vodná para. Výstavba elektrolyzérov naviazaných na nemeckú sieť je prvým reálnym krokom k tomu, aby Európa nestratila svoju priemyselnú základňu, ale transformovala ju na svetového lídra v bezemisnej výrobe „zelenej ocele“ a chemikálií.

Vodíkové koridory

Prepojenie nemeckej siete s dánskym projektom Danish Hydrogen Backbone 1 prekresľuje mapu európskej infraštruktúry. Severné more, s jeho obrovským potenciálom pre veterné elektrárne na mori, sa stáva novým „Blízkym východom“ Európy. Miestne veterné turbíny budú v časoch prebytku vyrábať lacnú elektrinu, ktorá sa priamo na mieste v elektrolyzéroch premení na vodík.

Tento model rieši najväčší problém obnoviteľných zdrojov, teda nestabilitu a skladovanie energie. Vodíkové koridory budú fungovať ako obrie energetické cievy kontinentu. Už nepôjde o izolované národné projekty, ale o prepojený megasystém, kde prebytok vetra v Dánsku udrží v chode fabriky v Porýní a časom, cez reverzné toky plynovodov, možno aj oceliarne na východe Slovenska.

Európa sa snaží vyhrať preteky, v ktorých nesmie len vymyslieť čistú technológiu, ale musí ju stihnúť vybudovať lacnejšie a rýchlejšie, než ju zaplavia dotované čínske elektrolyzéry.

Dopad pocíti celý európsky priemysel

Rozhodnutie Bruselu ukazuje, že Európska únia začína čoraz viac investovať do veľkých cezhraničných energetických projektov. Vodíková infraštruktúra má fungovať podobne ako dnešné plynovody, no namiesto zemného plynu bude prepravovať obnoviteľný vodík.

To môže mať význam aj pre krajiny strednej Európy vrátane Slovenska. Hoci výroba zeleného vodíka je dnes stále drahá, nové európske projekty môžu postupne znížiť cenu technológie a otvoriť cestu širšiemu využitiu aj v regiónoch, ktoré sú dnes závislé od fosílnych palív.

Európska komisia zároveň naznačuje, že podobné schémy nemusia zostať len pri Nemecku. Ak sa projekty osvedčia, Brusel môže v ďalších rokoch podporiť vznik rozsiahlej európskej vodíkovej siete, ktorá by prepojila obnoviteľné zdroje energie s najväčšími priemyselnými centrami kontinentu.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP