Kolonizácia Mesiaca, ktorá už čoskoro začne lunárnym programom Artemis, a ktorého súčasťou je aj Európska vesmírna agentúra, so sebou prinesie výzvy doteraz nikdy nepoznaných rozmerov. Možné problémy sa ale snažia, pochopiteľne, riešiť vopred a jedným z nich je aj pristávanie na sypkom mesačnom regolite, píše Interesting Engineering. Netradičným riešením však môžu byť mikrovlny.

Mikrovlnné žiarenie ako stavebný nástroj

Stavba pristávacej plochy je jednou z najväčších a zároveň prvých problematík, s ktorou sa ľudstvo na Mesiaci stretne. Kolónia, respektíve laboratórium s trvalou ľudskou prítomnosťou, potrebuje pravidelné zásobovanie, čo znamená časté pristávanie rakiet a transportných modulov, ktorých raketové motory môžu zdvíhať veľké množstvo prachu, prípadne dokonca vyvrhnúť nebezpečné kamene smerom k budovám či infraštruktúre.

Riešením je vybudovanie spevnenej pristávacej plochy, ktorá dokáže odolať horúcim spalinám vysokou rýchlosťou emitovaných raketovými motormi. Navrhovaných metód je mnoho, avšak ako informuje portál Phys.org, azda najväčší potenciál prinášajú mikrovlny, presnejšie mikrovlnné žiarenie. Pomocou neho je možné spevniť plochu pomerne rýchlo a jednoducho.

NASA

Pomocou mikrovlnného žiarenia chcú vedci roztaviť regolit, teda lunárnu zeminu a prach. Táto hmota následne opäť ochladne a vytvorí pevný povrch, čo je podľa výskumného tímu podporovaného NASA najlepšia možnosť z hľadiska nákladov v prípade, že bude cena transportu nákladu na Mesiac aj naďalej nad 100 000 dolárov na 1 kg. To sa ale môže zmeniť.

Kombinácia metód

Ožarovanie lunárneho povrchu mikrovlnami chcú vedci skombinovať s metódou, ktorá využíva magnetické polia na vytiahnutie látok ľahko ovplyvniteľných mikrovlnami bližšie k povrchu. K vývoji tejto metódy došlo po tom, čo vedci prišli na to, že väčšina materiálov vhodných k taveniu mikrovlnami je zároveň magnetických.

SpaceX

Vedci dodávajú, že táto metódy môže pomôcť mikrovlnám spevňovať povrch až o 70 až 80 %, avšak existuje aj ďalšia možnosť. Raketa Starship má totiž uniesť až 100 ton a aj pri cene jednej miliardy amerických dolárov za let na Mesiac, čo je prakticky nemožné vzhľadom na technológiu opakovateľného použitia oboch stupňov, klesne cena len na 10 000 dolárov za 1 kg nákladu.

V takom prípade sa môže ukázať, že je predsa len oveľa jednoduchšie a najmä bezpečnejšie dopraviť na Mesiac iné nástroje pre stavbu pristávacej plochy. Vedci samozrejme uvažujú aj nad touto možnosťou a predpokladajú, že bude možné použiť napríklad plochy vyrobené z materiálov na báze polymérov.