Nie je žiadnym tajomstvom, že ľudstvo sa postupne pripravuje na budúcu kolonizáciu Marsu. Stále však existuje veľa technologických, logistických, medicínskych a iných výziev, ktoré musíme úspešne zvládnuť skôr, než pošleme prvého človeka na prieskum červenej planéty.

Kozmická radiácia na Marse

Ako píše portál ScienceAlert, jedným z najväčších problémov pre ľudskú posádku je silná kozmická radiácia. Vzhľadom na to, že Mars na rozdiel od Zeme nemá ochrannú bariéru v podobe magnetosféry a hustej atmosféry, ľudia si budú na povrchu musieť nájsť alebo vybudovať úkryt, ktorý ich pred radiáciou udrží v bezpečí.

ICON/NASA

Nový prirodzený úkryt teraz objavili vedci z University of Science and Technology v Číne. Využili pritom údaje zozbierané roverom Curiosity, ktorý brázdi a skúma povrch červenej planéty už od augusta 2012.

Jeden z mnohých prístrojov, ktorý Curiosity nesie, sa nazýva RAD (Radiation Assessment Detector) a slúži na meranie a detekovanie škodlivého žiarenia pochádzajúceho zo Slnka a iných zdrojov. RAD taktiež dokáže posúdiť mieru nebezpečenstva, akú žiarenie predstavuje pre potencionálny mikrobiálny život na Marse.

Útočisko pred nebezpečným žiarením

Curiosity počas svojho pobytu preštudoval viacero oblastí na Marse. Údaje v novej štúdii pochádzajú z prieskumu tej s menom Murray Buttes, ktorá sa nachádza v dolnej časti vyvýšeniny Mount Sharp  vynímajúcej sa v strede krátera Gale. Gale predstavuje 150 km veľký kráter, ktorý vznikol pred 3,5 až 3,8 miliardami rokov. Vrchol Mount Sharp sa vypína do výšky približne 5 km nad rovinatým dnom tohto krátera.

NASA/JPL-Caltech/MSSS

Curiosity skúmal región Murray Buttes celkovo 13 marťanských dní. Počas tohto výskumu sa zameral najmä na neďalekú „butte“, teda izolovanú strmý svah s plochým vrcholom.

Ako píše portál Phys, keď Curiosity zaparkoval neďaleko butte, inštrument RAD okamžite zaznamenal zníženie dávok radiácie. Následný odchod zas spôsobil jej opätovný nárast na obvyklé hodnoty. Vedci tieto zmeny najprv pripísali v topografickým odchýlkam.

Miesto, kde by sa dalo žiť

Neskôr odborníci zostrojili panoramatickú mapu viditeľnosti oblohy a zistili, že keď sa rover nachádzal blízko butte, nastalo zablokovanie až 19 % oblohy, čo viedlo k poklesu radiácie o zhruba 5 %.

Ďalej zistili, že väčšina radiácie pochádza priamo z vesmíru, no časť z nej je tzv. albedo radiácia, teda žiarenie odrazené od povrchu Marsu a dopadajúce na okolité objekty „zospodu“. Podľa dostupných informácií albedo radiácia predstavuje až 19 % z celkovej dávky pre čokoľvek na povrchu červenej planéty.

Zaujímavé je, že hoci butte poskytuje na Marse ochranu pred priamym žiarením z vesmíru, paradoxne zvyšuje sekundárne albedo žiarenie, ktoré sa odráža od povrchu červenej planéty. Treba však zdôrazniť, že dávka radiácie na Marse nie je konštantná. Ovplyvňujú ju rôzne premenné, napr. heliosferické zmeny, poloha planéty na obežnej dráhe a pod.

Štúdia vo výsledku pomohla určiť vplyv topológie na dávku radiácie na Marse a odhalila vplyv butte na sekundárne albedo žiarenie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky