Vedci sú nadšení. Prvýkrát objavili magnetické pole na planéte mimo našej slnečnej sústavy

Magnetické pole Zeme zohráva kľúčovú rolu pri ochrane života na našej planéte. Ochraňuje nás pred rôznymi žiareniami z vesmíru a slnečným vetrom, ale pomáha aj s navigačnými systémami.

Exoplanéta s ochraným obalom

Vieme, že bez magnetického poľa by život na Zemi nebol možný. Dobrým príkladom je náš „červený sused“ Mars, ktorý kvôli strate magnetického poľa prišiel o svoju atmosféru. Aj z týchto dôvodov je objavovanie magnetických polí dôležitou súčasťou hľadania života mimo našej domácej slnečnej sústavy, upozorňuje portál IFLScience.

Christine Daniloff/MIT, Julien de Wit

Navyše, ako píše portál TechExplorist, detekcia magnetických polí exoplanét by nám mohla prezradiť viac o tom, ako daný svet vyzerá. Problém je, že zatiaľ sa nám akosi nepodarilo žiadne takéto magnetické pole patriace vzdialenej planéte nájsť.

To všetko však menia nové pozorovania starej známej planéty HAT-P-11b, ktorá bola objavená ešte v roku 2009. Tím odborníkov z Arizonskej univerzity pomocou údajov z Hubbleovho vesmírneho teleskopu totiž na nej dokázal objaviť črty charakteristické pre magnetické pole. Výsledky odborníci publikovali v žurnále Nature Astronomy.

HAT-P-11b je 123 svetelných rokov vzdialená planéta, ktorá je o niečo väčšia ako Neptún a teplejšia ako Venuša. Atmosféra HAT-P-11b má iba relatívne nízku koncentráciu prvkov ťažších ako hélium, vďaka čomu sa zložením mierne podobá na Jupiter. Metalicita atmosféry HAT-P-11b je však natoľko nízka, že spochybňuje súčasné modely formovania exoplanét. Hoci tieto fakty naznačujú, že zrejme nejde o obývateľnú planétu, HAT-P-11b je bezpochyby zaujímavý svet na študovanie.

Detekcia iónov a simulácie potvrdili prítomnosť magnetického poľa

Exoplanéta obieha okolo hviezdy HAT-P-11, čo je oranžový trpaslík bohatý na kovy, ktorý obýva súhvezdie Labuť. Planéta okolo svojej hviezdy obehne raz za 5 dní, čo vedcom dáva jedinečnú možnosť ju dôkladne sledovať.

Lotfi Ben-Jaffel/Institute of Astrophysics, Paris

Pozreli sa preto cez Hubbleov ultrafialový skener a detegovali prítomnosť prúdu nabitých uhlíkových častíc obklopujúcich HAT-P-11b. Pozorovania odhalili, že častice vytvárajú okolo planéty dlhý chvost podobný kometárnym chvostom, ktorý smerujem smerom von od hviezdy.

Tento chvost dlhý ako 1 AU (astronomická jednotka znázorňujúca vzdialenosť Zeme od Slnka) prezentuje unikajúce ióny prúdiace hviezdnym vetrom rýchlosťou až 160 000 km/h. Podľa vedcov tento objav predstavuje presvedčivé dôkazy o prítomnosti magnetického poľa.

Potvrdzujú to aj 3D simulácie, v ktorých simulovali interakcie medzi najvrchnejšími časťami atmosféry, magnetickým poľom a prichádzajúcim slnečným vetrom. Podľa dostupných informácií je fyzika v magnetosfére HAT-P-11b a Zeme rovnaká, keďže sa však exoplanéta nachádza veľmi blízko svojej hviezdy, jej atmosféra sa zohrieva na vysoké teploty a uniká do vesmíru, čím vzniká pozorovaný magnetický chvost.

Za zmienku stojí aj fakt, že HAT-P-11b bola kedysi považovaná za najmenšiu planétu, v ktorej atmosfére boli detegované špecifické molekuly. Ešte zaujímavejšie však je, že šlo o vodu – vodnú paru.

Čítajte viac z kategórie: Novinky