Vesmírna sonda Solar Orbiter neodvratne sa blížiaca k svojej hlavnej misii vykonala úspešný manéver, počas ktorého využila gravitačnú asistenciu Venuše. Je to len prvý z mnohých takýchto manévrov, ktoré sondu v jej pestrej budúcnosti čakajú, informuje Space.

Návšteva Venuše a výskum pólov Slnka

Sonda Solar Orbiter sa dostala do vesmíru len 10. februára tohto roku na palube rakety Atlas V. Vyvinula ju Európska vesmírna agentúra a skonštruovala firma Airbus, na jej operácii sa však podieľa aj NASA.

Jej blízky prelet okolo Venuše vo vzdialenosti len 7500 km prebehol úspešne, potvrdila to Európska vesmírna agentúra pomocou svojho Twitteru. Jej hlavná misia síce ešte len začne, avšak už teraz má na konte niekoľko úspechov. Počas svojej cesty k Slnku totiž neplánovane preletela chvostom kométy a získala zaujímavé informácie.

Sonda týmto manévrom upravila svoju dráhu, vďaka čomu je jej orbitálna inklinácia vyššia a dokáže lepšie pozorovať póly našej materskej hviezdy.

V najbližšom desaťročí ju čaká niekoľko ďalších preletov okolo Venuše, pričom každý zvýši jej inklináciu, ktorá dosiahne koncom dekády hodnotu až 33°, píše ESA.

Solar Orbiter skúma nielen Slnko

Fotografie záhadnej planéty, na ktorej je pravdepodobný život, sa však sonde zachytiť nepodarilo. Celý čas totiž musela byť otočená smerom k Slnku, pretože jej teleskopy sú umiestnené v tepelnom štíte a vystavenie plavidla priamemu slnečnému žiareniu môže skončiť katastrofou.

Sonda však zvláda aj iné postranné misie ako napríklad prelet cez chvost kométy a napriek svojej orientácii dokázala získať množstvo cenných informácií o interakcii Slnka a Venuše. Vedci sa totiž rozhodli spustiť niektoré z jej meracích nástrojov, ako napríklad magnetometer skúmajúci magnetické pole, niektoré senzory energetického časticového detektoru či zariadenie pozorujúce charakteristiku elektromagnetických a elektrostatických vĺn solárneho vetra. Tím vedcov síce s plavidlom počas preletu komunikoval, avšak potrvá niekoľko dní, než zo získaných dát niečo skutočne dostanú.

Ďalšími nástrojmi na palube sú napríklad analyzér plazmy solárnych vetrov (SWA), spektrometer pre zobrazovanie Röntgenových lúčov (STIX) či spektrálny zobrazovač koronálneho prostredia (SPICE).

Sonda sa chystá počas svojho života zodpovedať dôležité otázky týkajúce Slnka – spôsob tvorby solárnych vetrov a magnetických polí v koróne alebo mechanizmus, pomocou ktorého tvoria slnečné erupcie energetické častice napĺňajúce heliosféru. Tú ešte vždy skúmajú aj naše najvzdialenejšie sondy Voyager 1 a 2 a len nedávno na jej hranici objavili vodíkovú stenu.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda