Podľa najnovších údajov sondy New Horizons obsahuje okolitý vesmír až o 40 % viac vodíka, než predpokladali predchádzajúce štúdie. Tento poznatok zjednocuje niekoľko predošlých meraní, ktoré potrebovali potvrdenie a napomáha oveľa lepšie pochopiť blízky vesmír a medzihviezdny priestor, informuje NASA.

Záhada chýbajúcej temnej hmoty vo vesmíre vyriešená. Knihy prepisovať nebudeme

Prekvapivé čísla: Zem je oveľa bližšie k supermasívnej čiernej diere, ako sme mysleli

Už nemôžeme čakať: Európska vesmírna agentúra začne čistiť obežnú dráhu

Ďaleko za Plutom, viac než sedem miliárd kilometrov od Slnka, putuje sonda New Horizons, ktorú na dlhočiznú misiu vyniesla raketa Atlas V v roku 2006.

Jej primárnou misiou bol prelet okolo Pluta, ktorý prebehol úspešne v roku 2015 a my sme tak získali dnes už legendárnu fotografiu trpasličej planéty zo vzdialenosti „len“ 450-tisíc kilometrov. Tam však misia neskončila a sonda putovala ďalej a v Kuiperovom páse zhotovila snímku v doteraz najväčšej vzdialenosti od Zeme, kde vyfotografovala objekt 486958 Arrokoth, tiež známy ako Ultima Thule.

Hranice nášho domova

Sonda New Horizons letela ďalej a v roku 2018 potvrdila existenciu tzv. „vodíkovej steny“ – jedná sa o nahromadený medzihviezdny materiál, ktorý interaguje s krajom našej heliosféry.

Niektoré neutrálne častice sú však schopné cez vodíkovú stenu preniknúť a dostať sa tak do vnútra heliosféry, kde sú následne zasiahnuté solárnym vetrom a stávajú sa z nich „pickup“ ióny, ktoré nesú kladný náboj.

Vedci síce nemôžu priamo pozorovať atómy na hrane heliosféry, pomocou sondy však boli schopní pozorovať práve spomínané „pickup“ ióny, ktoré sú ich dôsledkom. New Horizons ich rozozná pomocou svojho nástroja „SWAP“ – Solar Wind Around Pluto, jedným zo siedmych nástrojov sondy. Tými ďalšími sú LORRI pre fotografovanie objektov, PEPSSI – spektrometer energetických častíc, REX – rádiový experiment, Ralphov teleskop, spektrometer Alice a VBSDC pre meranie prachových častíc.

Nové presnejšie meranie odhaľuje nepoznané premenné

Presnejším meraním a výpočtami vedci dospeli k číslu, ktoré sa od pôvodných štúdií a meraní značne líši. Detegovali totiž hustotu 126 častíc na jeden dm³ priestoru, avšak pôvodná hodnota bola len 89 častíc na dm³ priestoru.

Podľa Davida McComasa, profesora astrofyziky na Princetonskej univerzite, je tento nárast množstva vodíka až o 40 % pre štúdiu absolútne kritický. Nielenže je náš hviezdny systém obklopený oveľa hustejším priestorom, než sme predpokladali, ale môže tiež vysvetliť odchýlku simulácie v porovnaní so skutočnými meraniami.

Aká bude budúcnosť sondy?

V roku 2021 sonda ukončí svoju primárnu misiu. Ak však ostane naďalej funkčná, misia sa predĺži a New Horizons môže navštíviť ďalší objekt Kuiperovho pásu. Koncom 30. rokov tohto storočia je predpokladaný rozpad rádio-izotopového termoelektrického generátora, teda špeciálnej nukleárnej batérie, ktorú sonda využíva, čo by malo definitívne ukončiť jej misiu.

Ak by však ešte v roku 2038 fungovala, dosiahla by vzdialenosť 100 AU, astronomických jednotiek (takmer 15 miliárd kilometrov) od Slnka a spolu so sondou Voyager skúmala vonkajšiu heliosféru a medzihviezdny priestor.