Nové pozorovanie mimozemských signálov, ktoré s nadšením sledujeme už 14 rokov, opäť poriadne pomotalo celú vedeckú obec. Štúdia publikovaná v prestížnom žurnále Nature totiž vyvrátila náš najlepší model objasňujúci periodicitu niektorých signálov. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Záhadné mimozemské signály

Reč je o „starých známych“ rádiových zábleskoch, často označovaných len skratkou FRB (Fast Radio Burst), ktoré sme prvýkrát detegovali ešte v roku 2007. Tieto záhadné rádiové signály, v rádioastronómii chápané ako prechodný rádiový impulz s dĺžkou v rozmedzí od zlomku milisekundy do niekoľkých milisekúnd, k nám zväčša prichádzajú z ohromných vzdialeností a patria medzi najenergickejšie udalosti vo vesmíre.

Zatiaľ čo niektoré FRB boli našimi detektormi zaznamenané iba raz, iné sa k nám v určitých intervaloch vracajú. Jedným z najznámejších pravidelne opakujúcich sa rýchlych rádiových zábleskov je záblesk s označením FRB 20180916B.

Uvedený záblesk bol vďaka svojej relatívnej blízkosti, pochádza z galaxie vzdialenej „iba“ 475 miliónov svetelných rokov, a 16 dňovej periodicite (4 dni záblesky, 12 dní rádiové ticho) hlavným aktérom novej štúdie, upozorňuje portál SkyAndTelescope.

V nej skupina vedcov pozorovala predmetný záblesk FRB 20180916B dvoma citlivými rádioteleskopmi, Westerbork Synthesis Radio Telescope (WSRT) a Apertif and the Low Frequency Array (LOFAR), pričom dospela k nečakaným záverom.

NEPREHLIADNI
„Pohrávanie“ sa s RNA prinieslo nečakané výsledky. Tento ľudský gén rapídne zvýšuje úrodnosť plodín

Prečo sa niektoré FRB pravidelne opakujú?

Vedci si do dnešných dní lámu hlavu nad tým, prečo niektoré FBR k nám pricestujú iba raz, niektoré viackrát a niektoré vo svojich pulzoch vykazujú periodicitu. Naše najlepšie modely vysvetľujú periodicitu FRB tým, že zdroj FRB môže byť umiestnený v chaotickom prostredí plnom pozostatkov zo supernovy, prípadne je zdroj obklopený vetrom nabitých častíc unášaných zo sprievodnej hviezdy, upozorňuje portál Vice.

Konkrétne je periodicita FRB 20180916B objasňovaná tým, že jeho zdrojom je (izolovaný) magnetar (zdroje FRB sú doposiaľ neznáme, predpokladá sa však, že za ich vznikom stoja magnetary), ktorý je súčasťou binárneho systému s 16,29 dňovou obežnou dobou.

V prípade, že by sprievodná hviezda tejto sústavy vyfukovala hustý hviezdy vietor, ktorý dokáže absorbovať rádiový vlny, záblesky by boli viditeľné iba vtedy, ak by sa magnetar nachádzal na bližšej strane k smerom k Zemi, kedy nie je zaclonený sprievodnou hviezdou, objasňuje prvá autorka štúdie  Inés Pastor-Marazuela z Amsterdamskej univerzity. Nová štúdia však tieto naše poznatky a modely úplne vyvracia.

NEPREHLIADNI
Vo vesmíre vyrastie záhadná vesmírna stanica, netušíme kto za ňou stojí

Pozorovania nesedeli s našimi modelmi

Ako píše portál ASTRON, k prelomovému objavu v oblasti rádiových zábleskov viedlo pozorovanie „rádiových farieb“. Vo viditeľnom svetle sú farby v podstate to, ako rozlišujeme vlnové dĺžky. Pre príklad, ak si zoberieme optický úkaz známy ako dúha, môžeme vidieť, že farby sú zoradené od modrej (kratšia vlnová dĺžka) po červenú (dlhšia vlnová dĺžka).

Niektoré vlnové dĺžky sú však príliš dlhé, alebo príliš krátke na to, aby ich ľudské oko dokázalo zachytiť. Medzi ne patrí aj „rádiové svetlo“, ktoré presahuje našu dúhu ako za modrý, tak aj za červený okraj.

Rovnako ako optická dúha, aj tá rádiová, ale smeruje smerom od modrého okraja k tomu červenému, s tým rozdielom, že sú jej okraje oveľa „modrejšie“ a „červenšie“, pretože sú až miliónkrát dlhšie ako vlnové dĺžky optickej modrej a červenej farby.

V novej štúdii sledovali odborníci FRB 20180916B na dvoch rádiových vlnových dĺžkach, jednej „modrejšej“ a jednej oveľa „červenšej“ súčasne. Vzhľadom na to, že hviezdny vietor lepšie prepúšťa modré rádiové svetlo (kratšie) ako červené (dlhšie), ktoré by dokonca mohlo byť úplne blokované, predpokladalo sa, že záblesky budú svietiť iba modrou farbou, prípadne budú svietiť na modro oveľa dlhšie, objasňuje Marazuela

Opak bol však pravdou. Pozorovania ukázali, že FRB emitovali na modrých vlnových dĺžkach 2 dni, zatiaľ čo na tých červených až 3. To znamená, že v okolí zdroja sa nenachádzali žiadny vietor z hviezdneho spoločníka, ani iné nízkofrekvenčné absorpčné či rozptylové mechanizmy akými sú napr. husté elektrónové oblaky. Inými slovami, výskum naznačuje, že niečo s našimi modelmi nie je v poriadku.

„Skutočnosť, že niektoré rýchle rádiové záblesky pochádzajú z čistého prostredia, relatívne nezakrytého hustou elektrónovou hmlou v hostiteľskej galaxie je veľmi vzrušujúca,“ cituje portál ScienceAlert astronóma Liama Connora. „Také holé rýchle rádiové záblesky nám umožnia loviť chýbajú baryonovú hmotu vo vesmíre,“ dodal.

Prípad však ani zďaleka nie je vyriešený. Stále nevieme, prečo sa niektoré FRB pravidelne opakujú a iné nie. Každopádne nový výskum zmietol zo stola teóriu hviezdnych vetroch (binárnom systéme) a prinavrátil sa k pôvodnej teórii o izolovaných magnetaroch. Teória o magnetaroch bola v prípade spôsobovania periodicity braná za menej pravdepodobnú pretože magnetary nerotujú tak pomalým tempom.