Vedci objavili doteraz nepoznaný proces, ktorý môže vysvetliť vznik všetkého života na Zemi a potenciálne aj na iných vesmírnych telesách v Slnečnej sústave, ako napríklad na Marse. Jedná sa pritom o úplne prirodzený jav, ktorý veda doteraz obchádzala, píše Phys.org.

Je to oveľa jednoduchšie

Steven Benner, spoluautor novej štúdie zverejnenej prostredníctvom liebertpub.com, je presvedčený o tom, že množstvo vedeckých komunít robilo pri hľadaní pôvodu života na Zemi chybu práve v tom, že sa snažili tento jav vysvetliť zložitou chémiou, ktorá v tej dobe, pred miliardami rokov, ešte nemohla existovať.

Tím vedcov, ktorého bol Benner súčasťou, však zvolil iný a o poznanie jednoduchší prístup, ktorý priniesol reálne výsledky. Prišli totiž na to, že dlhé RNA molekuly s dĺžkou 100 až 200 nukleotidov dokážu vzniknúť pri jednoduchom procese presakovania nukleozid trifosfátu cez bazaltové vulkanické sklo, informuje Science.

Pixabay

„Bazaltové sklo sa v tej dobe nachádzalo všade na Zemi. Niekoľko stoviek miliónov rokov po tom čo vznikol Mesiac spôsobili časté zrážky a silná vulkanická aktivita vznik roztavenej bazaltovej lávy, zdroju bazaltového skla. Zrážky zároveň odparovali vody pre vznik suchej zeme a dodanie vodonosných vrstiev, vďaka čomu mohla vzniknúť RNA,“ vysvetľuje Stephen Mojzsis, jeden z vedcov zúčastnených na štúdii.

Rieši viac problémov

Zrážky asteroidov okrem iného priniesli aj nikel, ktorý je potrebný pre vznik nukleozid trifosfátu, pričom je tento proces sprevádzaný aj prítomnosťou boritu takisto sa nachádzajúcom v bazalte. Látky prítomné v týchto procesoch podľa štúdie zároveň vytvárajú atmosféry, v ktorých môžu RNA molekuly vznikať.

„Krása tohto modelu spočíva v jeho jednoduchosti. Je možné ho odskúšať aj na hodine chémie na strednej škole. Zamiešate ingrediencie, počkáte pár dní a detegujete RNA,“ tvrdí Jan Špaček, vedec vyvíjajúci nástroje pre detekciu mimozemských genetických polymérov na Marse. Štúdie sa však nezúčastnil.

NASA/JPL

Rovnaké minerály a sklá boli v minulosti prítomné aj na Marse a je preto možné, že ak na ňom raz ľudstvo nájde známky života, či už vďaka astronautom alebo pomocou moderných roverov, dokážeme jeho pôvod vysvetliť podobným spôsobom.

Rozdiel je však ten, že na Marse nedošlo ku kontinentálnemu driftu a všetky potrebné látky sa stále nachádzajú na jeho povrchu, pričom ich prítomnosť už naše sondy potvrdili.

Ak teda týmto spôsobom skutočne vznikol život na Zemi, je nepravdepodobné, že by k tomu nedošlo aj na Marse.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP