Zistenia vedeckého tímu publikované v žurnále Proceedings of the National Academy of Sciences vyvracajú populárne, no mylné predstavy o tom, že dezinformácie sa svetom šíria, pretože používateľom chýba kritické myslenie potrebné na rozlíšenie pravdy od klamstiev.

Na tému upozornila Česká televízia na svojom webe.

Ľudia sú závislí na zdieľaní dezinformácií

Ako sa ďalej píše v tlačovej správe zverejnenej portálom Phys, vedci zistili, že za zhruba 30 % až 40 % všetkých falošných správ šírených na sociálnych sieťach stojí len 15 % používateľov. Vedci preto okrem uvedeného vo svojej štúdii zisťovali, čo vedie používateľov k tejto činnosti.

Ukázalo sa, že podobne ako videohry, tak i sociálne siete majú svoj vlastný systém odmien, ktorý neustále núti a povzbudzuje používateľov, aby na svojich účtoch zdieľali ďalšie veci, ideálne s čo najväčším zásahom a počtom lajkov.

Používatelia potom z tohto dôvodu na sociálnych sieťach zdieľajú aj rôzne senzačné správy, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou upútajú pozornosť mnohých ďalších ľudí. Zverejňovanie príspevkov, zdieľanie a interakcie na sociálnych sieťach sa preto pre niektorých môže stať doslova (zlo)zvykom.

„Naše zistenia naznačujú, že dezinformácie sa nešíria kvôli intelektuálnemu deficitu používateľov. V skutočnosti ide o funkcionalitu a štruktúru samotných sociálnych sietí,“ uviedla expertka Wendy Woodová.

Zvyky na sociálnych sieťach sú najväčšou hnacou silou

Návyky a zvyky používateľov sociálnych sietí sú teda tou najväčšou hnacou silou a hlavnou príčinou šírenia dezinformácií, nie nedostatok kritického či logického myslenia ich autorov.

Rolu však zohráva aj fakt, že niektorí ľudia sa na informácie nepozerajú kriticky a vytvárajú si názory na základe politických predsudkov, čo taktiež ovplyvňuje ich schopnosť rozpoznať pravdivé informácie od tých nepravdivých, dodáva prvá autorka štúdie Gizem Ceylanová.

Výsledky tejto štúdie sú založené na informáciách zozbieraných od 2 476 aktívnych používateľov Facebooku vo veku od 18 do 89 rokov. Všetci účastníci sa pritom štúdie zúčastnili dobrovoľne a za vyplnenie približne 7-minútového dotazníku boli odmenení.

Ukázalo sa tiež, že častí návštevníci sociálnych sietí zdieľajú dezinformácií až 6-krát častejšie než príležitostní, prípadne noví používatelia.

„Tento typ správania bol v minulosti odmeňovaný algoritmami, ktoré uprednostňujú angažovanosť pri výbere príspevkov, ktoré používatelia uvidia vo svojom news feede a tiež štruktúrou a dizajnom samotných stránok,“ uvádza spoluautor štúdie Ian Anderson.

Autori sa na základe svojich zistení domnievajú, že k účinnému zníženiu šírenia dezinformácií dôjde až reštrukturalizáciou online prostredia, ktoré podporuje  zdieľanie a šírenie senzačných správ a pútavých noviniek.

Uvedené tiež naznačuje, že snaha rôznych platforiem o lepšie moderovanie na sociálnych sieťach nemusí byť ten najlepší krok a je potrebné skôr pristúpiť k štrukturálnym zmenám, prípadne k zmenám v systéme odmeňovania.