Jednou z hlavných vlastností bitcoinu, rovnako ako niekoľkých ďalších kryptomien, je jeho konečné obmedzené množstvo, ktoré nemôže byť nijakým spôsobom navýšené. K známym 21 miliónom, čo je konečný počet bitcoinov, sa však podľa aktuálnych prepočtov dostaneme až v roku 2140 a zároveň je veľmi nepravdepodobné, že jeho sieť dovtedy neprejde zásadnými zmenami.

Nie všetky kryptomeny však fungujú na tomto princípe, práve naopak. Z prvej desiatky najväčších kryptomien majú konečnú obmedzenú zásobu mincí iba 4 kryptomeny, a to Bitcoin, Binance Coin, Cardano a XRP.

U týchto kryptomien je ich obmedzená zásoba najmä deflačným opatrením, ktorého cieľom je udržať hodnotu mincí aj v dlhšom období tak, že obmedzuje celkovú možnú ponuku mincí na trhu a robí ich „vzácnejšími“ v dlhodobom merítku.

Je však potrebné pripomenúť, že každý z týchto tokenov funguje na inom princípe a obmedzená zásoba tak nemá veľa spoločného s protokolmi Proof-of-Work a Proof-of-Stake, na ktorých sú s výnimkou XRP tieto kryptomeny postavené.

Obmedziť zásobu mincí tak, aby sa zostávajúce tokeny na trhu stali „vzácnejšími“ sa totiž dá aj iným spôsobom – ich pálením. Pokiaľ si pod týmto pojmom predstavuješ proces podobný páleniu bankoviek, možno ťa prekvapíme tým, že nie si až tak ďaleko od pravdy. Pálenie kryptomien však nie je tak jednoduché a v mnohých prípadoch, ako aj v stále čerstvej kauzy kryptomeny Terra a jej stablecoinu UST, bolo jedným z hlavných príčin pádu kryptomeny.

Ako „uzamknúť“ milióny v kryptomene na adrese, ku ktorej nemá nikto prístup

Čítaj viac z kategórie: Krypto