Elektrické autá sa často spájajú s obrazom mestských vozidiel pre mierne podnebie, ktoré v skutočnej zime strácajú dych. Realita z terénu však vyzerá úplne inak. Najnovšie dáta z arktických oblastí USA ukazujú, že elektromobily nielenže zvládajú extrémny mráz, ale v reálnych podmienkach dokážu byť pre firemné flotily lacnejšie a spoľahlivejšie než dieselové vozidlá.

Nie je to názor aktivistov ani PR oddelení výrobcov, ale chladný výsledok analýzy prevádzkových nákladov v jedných z najdrsnejších podmienok na planéte.

Správcovia vozových parkov sa živia tabuľkami, rozpočtami a číslami, ktoré rozhodujú o ziskovosti ich podnikov. Práve preto sú zistenia výskumníkov z University of Alaska, na ktoré upozornil Electrek, také zaujímavé.

V spolupráci s Národným laboratóriom pre obnoviteľnú energiu analyzovali fungovanie elektromobilov a nabíjacej infraštruktúry pri teplotách klesajúcich až k –40 °C. Dáta zbierali priamo od vodičov v odľahlých komunitách Kotzebue, Galena a Bethel, kde mráz nie je výnimkou, ale každodennou realitou.

Výsledok? Po započítaní paliva, dlhých časov voľnobehu, použitia blokových ohrievačov motora, údržby aj prestojov vychádzali elektromobily lacnejšie než diesel vo väčšine skúmaných scenárov. Len v štyroch z 21 prípadov sa čisté náklady na „palivo“ zvýšili po prechode na elektrinu, najmä v lokalitách s drahšou elektrinou a pri vozidlách, ktoré denne najazdili len veľmi krátke trasy.

Sebavedomie je väčšia prekážka než technika

Kritici elektromobility majú čiastočne pravdu v jednom bode. Dojazd v zime klesá a nabíjanie trvá dlhšie, keď sú batérie premrznuté. Tento jav však nie je výsadou elektrických áut. Spaľovacie motory strácajú účinnosť v extrémnom chlade rovnako, ba v niektorých ohľadoch ešte viac.

Dieselové flotily sa spoliehajú na dlhé zahrievanie, neustály voľnobeh a externé blokové ohrievače, čo znamená nulové kilometre na liter a veľa času, keď vozidlo stojí, ale zamestnanci sú platení.

Skutočný rozdiel teda nespočíva v fyzike, ale v psychológii a zvyku. Manažéri flotíl dôverujú čerpacej stanici, kde sa auto natankuje za pár minút. Pri elektromobiloch však musia plánovať trasy, nabíjacie okná a budovať infraštruktúru. Práve neistota, či budú mať „elektróny“ vždy tam, kde ich potrebujú, je pre mnohé firmy v chladných regiónoch zásadnou bariérou.

Volvo

Prevádzkové cykly v arktickej realite

Štúdia z Aljašky zároveň odhalila, že krátke každodenné presuny výrazne zvyšujú energetické náklady na vykurovanie kabíny. Pri spaľovacích autách to znamená dlhší voľnobeh a vyššie emisie, pri elektromobiloch väčšie čerpanie energie z batérie.

V týchto veľmi krátkych zimných jazdách mali dieselové vozidlá miernu výhodu, najmä keď boli autá parkované vonku.

Zmena však nastala pri garážovaní v teple. Ak boli elektromobily uskladnené v krytých, temperovaných priestoroch, ich efektivita sa výrazne zlepšila a rozdiel sa otočil v ich prospech.

„Zistenia naznačujú, že elektromobily môžu úspešne fungovať v extrémnom chlade, hoci ich účinnosť je výrazne ovplyvnená. Vozidlá skladované vo vykurovaných priestoroch prekonali tie, ktoré stáli vonku, pričom pri vonkajšom parkovaní klesla účinnosť až o 69 %. Napriek týmto výzvam žiadne z vozidiel nezažilo poruchu, ktorá by znemožnila jazdu. Parkovanie v interiéri prinieslo výhody ako rýchlejšie predkondicionovanie a lepšiu efektivitu, pričom nabíjanie v extrémnom chlade, hoci pomalšie, zostalo plne funkčné,“ uviedol výskumný tím.

Najväčší prínos elektromobility sa ukázal pri flotilách s vysokým využitím. Taxislužby, doručovacie dodávky či komunálne vozidlá, ktoré jazdia veľa kilometrov denne, profitovali z elektrifikácie najviac. Čím viac kilometrov a čím nižšia teplota, tým výraznejšia bola výhoda elektromobilov oproti dieselu.

Ford

Ako sa meralo v teréne

Metodika výskumu je jedným z dôvodov, prečo sú závery presvedčivé. Namiesto spoliehania sa na papierové hodnoty spotreby od EPA či laboratórne testy vedci zbierali skutočné údaje o palive a energii z reálnej prevádzky. Zohľadnili aj čas voľnobehu, štarty v mraze a vplyv počasia na spotrebu spaľovacích motorov, čo väčšina teoretických analýz ignoruje.

Tieto výsledky zároveň potvrdzujú skúsenosti niektorých školských obvodov v chladných štátoch USA, kde dieselové autobusy v extrémnych mrazoch občas vôbec nenaštartovali. Elektrické autobusy naopak dokázali vyraziť na trasu po predkondicionovaní, bez oblaku výfukových plynov a bez dlhého zahrievania.

Zistenia z Aljašky tak podkopávajú rozšírený mýtus, že elektromobily sú vhodné len do teplých miest. V skutočnosti sa ukazuje, že pri správnom nastavení infraštruktúry, plánovaní a prevádzke môžu byť v najchladnejších kútoch sveta nielen životaschopné, ale aj ekonomicky výhodnejšie než diesel.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita