Zdá sa, že súkromie a práva človeka pre niektoré spoločnosti a vlády neznamenajú vôbec nič a dáta ľudí na internete sú pre nich len príležitosťou k zárobku. Dokazuje to nepríjemná situácia spoločnosti Clearview AI, ktorá podľa BBC využila 30 miliárd fotiek z Facebooku na to, aby vycvičila umelú inteligenciu používanú políciou a ďalšími podobnými organizáciami.

Obvinili nevinných

Až 3 100 rôznych amerických policajných agentúr tento algoritmus využilo a ako informuje Futurism, vykonali pomocou neho až takmer milión vyhľadávaní. Kým väčšina demokratického sveta hľadí na Čínu kvôli sledovaniu občanov s opovrhnutím, v tomto prípade zatvárajú mnohí oči. Aj v tomto prípade sa ale jedná o porušenie nielen nepísaných morálnych pravidiel.

Tieto fotografie tvárí boli použité bez vedomia používateľov aj bez povolenia samotnej sociálnej siete. Facebook sa už voči takémuto konaniu vyhradil a spoločnosti zaslal upozornenie na zastavenie nelegálnej aktivity. Podľa hovorcu spoločnosti Meta, ktorej Facebook patrí, je konanie Clearview AI vážnym zásahom do súkromia ľudí.

Facebook kvôli tomuto incidentu zablokoval aj účet zakladateľa Clearview AI a žiada od neho, aby jeho firma okamžite prestala používať dáta tejto sociálnej siete. Podľa zakladateľa spoločnosti je však toto konanie úplne v poriadku, v súlade so zákonom a k databáze nemá verejnosť prístup. Argumentuje navyše tým, že každá fotografia v tomto systéme má šancu zachrániť život či zabrániť krivému obvineniu nevinného človeka.

Šedé praktiky polície

K problematike sa už vyjadrili aj experti, podľa ktorých sa skutočne jedná o hrubé porušenie práv a polícia by nemala mať prístup k takejto technológii. Obzvlášť po tom, čo softvér na rozpoznávanie tvárí krivo obvinil človeka. V poriadku ale nie sú ani praktiky samotnej polície.

Freepik/Fyziak/Pixabay/Úprava redakcie

Jednotliví policajti totiž používajú algoritmus bez vedomia okrsku a nie je preto známe, do akej miery takéto metódy skutočne využívajú. Jediným indikátorom je práve pýcha samotnej firmy Clearview AI, ktorá hovorí o takmer milióne vyhľadávaní. Ľudskoprávne organizácie takýmto konaním opovrhujú, keďže zaváňa hromadným sledovaním a policajným štátom.

Za súkromie a slobodu občanov na internete a sociálnych sieťach intenzívne bojuje aj Európska únia, ktorá v tomto smere neustále zavádza nové regulácie a núti spoločnosti dodržiavať ich mastnými pokutami. Na vlastnej koži to skúsila aj Meta, ktorá dostala pokutu až 390 miliónov eur a je nútená uvažovať nad zrušením cielenej a politickej reklamy v EÚ.