Už niekoľko rokov vedci sledujú tichú, no významnú zmenu, ktorá sa odohráva hlboko pod povrchom Zeme. Najnovšie satelitné dáta odhalili, že táto anomália sa neprestáva rozširovať. Ide o fakt, ktorý nám pripomína, že procesy v jadre našej planéty sú omnoho dynamickejšie, než sme si doteraz mysleli.

Európska vesmírna agentúra zverejnila nové výsledky misie Swarm, ktoré potvrdzujú, že takzvaná Južnoatlantická anomália, nachádzajúca sa medzi Južnou Amerikou a Afrikou, sa od roku 2014 rozšírila približne o územie veľké ako polovica Európy.

V tejto oblasti sa zároveň pozoruje výrazné oslabenie magnetickej intenzity. Tento jav má dlhodobé dôsledky, ktoré môžu ovplyvniť nielen satelity, ale aj navigačné systémy či lety vo veľkých výškach.

Satelity zachytili zvláštny jav

Základom celej anomálie je správanie roztaveného železa v vonkajšom jadre Zeme. Práve tento pohyb generuje magnetické pole, ktoré nás chráni pred kozmickým žiarením a nabitými časticami zo Slnka. Ukazuje sa však, že vnútorný pohyb nie je stabilný, ale neustále sa mení. Ide o komplexný proces, pri ktorom aj malé zmeny v prúdení môžu spôsobiť citeľné odchýlky v magnetickom poli.

Gemini/NASA/Division of Geomagnetism, DTU Space

Najnovší výskum potvrdil, že Južnoatlantická anomália nie je jednotný celok. Oblasti smerom k Afrike sa menia inak ako tie nad Južnou Amerikou. Magnetické pole v tejto časti Zeme slabne nerovnomerne a v niektorých miestach sa jeho tok dokonca obracia späť do jadra, čo je v rozpore s bežným modelom dipólového poľa. Pod touto oblasťou sa zároveň nachádza rozsiahla masa horúceho materiálu označovaná ako africká provincia s nízkou rýchlosťou šmyku, ktorá pravdepodobne ovplyvňuje konvekciu v jadre.

Misia Swarm poskytuje najdlhšie a najpresnejšie dáta o vývoji magnetického poľa v histórii. Získané informácie ukazujú, že magnetické zmeny neprebiehajú iba na južnej pologuli. Nad Kanadou sa pole mierne oslabuje, zatiaľ čo nad Sibíriou naopak zosilňuje. Tieto pohyby súvisia so zmenami v štruktúre magnetického toku pod Severnou Amerikou a majú vplyv aj na pohyb severného magnetického pólu.

Prečo sa to deje?

Zmeny v magnetickom poli majú praktické dôsledky. Slabšia ochrana znamená väčšie vystavenie satelitov a posádok lietadiel žiareniu, čo si vyžaduje úpravu navigačných modelov aj technických parametrov družíc. Astronauti v týchto oblastiach prijímajú vyššie dávky žiarenia a zariadenia vo vesmíre sú náchylnejšie na poruchy.

Vedci však upozorňujú, že nejde o dôvod na paniku. Skôr ide o prirodzený proces, ktorý sa odohráva v rámci dlhodobých geodynamických cyklov. To, že ho dnes dokážeme sledovať s takou presnosťou, je výsledkom technologického pokroku. Výskum publikovaný v časopise Physics of the Earth and Planetary Interiors potvrdzuje, že zmeny magnetického poľa sú súčasťou evolúcie Zeme a pomáhajú lepšie pochopiť jej vnútorné fungovanie.

Čítajte viac z kategórie: Novinky