Zlá správa pre všetkých fanúšikov Venuše a mimozemského života. Naše „pekelné dvojča“ podľa nových informácií zverejnených v žurnále Nature Astronom nemá dostatok vody, respektíve koncentrácie molekúl vody, aby hostila život. Na tému upozornil portál Sciencealert.

Ako je to s tým životom na Venuši?

Od objavenia plynu fosfín, cez kyslinu, ktorú na Zemi produkujú živé organizmy až po úvahu, že NASA objavila život na Venuši už pred 42 rokmi. To všetko sú senzačné správy, ktoré minulý rok stihli obletieť Zem a rozvíriť stojaté vody výskumu Venuše a mimozemského života.

NASA/JPL

Onedlho na to začali vychádzať rôzne štúdie, ktoré tieto senzačné správy popierali, ako napríklad tá, kde vedci pokladali objavenie fosfínu na Venuši za jeden obrovský omyl. Zdá sa, že dnes definitívny „klinec do rakvy“ pridáva štúdia uskutočnená mikrobiológom Dr. Johnom E. Hallsoworthom z Queen’s University Belfast.

Ako upozorňuje NewsWise, Hallsworthova analýza ukázala, že malé zastúpenie vody v oblakoch Venuše jednoducho vylučuje prítomnosť života na tejto horúcej planéte. Prinajmenšom aspoň života ako ho poznáme.

Ukázalo sa totiž, že aktivita vody (termodynamický parameter určujúci obsah voľnej vody, ktorá nie je viazaná a mikroorganizmy ju môžu využívať) je jednoducho príliš nízka a ako vieme zo Zeme, látky s nízkou aktivitou vody nie sú vôbec vhodné pre rast mikroorganizmov.

„Aktivita vody sa správa ako silný determinant funkčnosti pre mikrobiálne bunky. Taktiež je kľúčovým determinantom obývateľnosti,“ uvádza kolektív autorov vo svojej štúdii.

Aktivitu vody meriame na stupnici od 0 do 1, kde 1 predstavuje 100 % vlhkosť vzduchu. Najnižšia aktivita vody, pri ktorej ešte ako-tak môže existovať život, sa zastavuje na úrovni 0,585, čo platí pre xerofilné huby Aspergillus penicillioides.

Nevyzerá to ružovo

Čo sa Venuše týka, podľa novej štúdie vo svojich nehostinných oblakoch dosahuje aktivitu vody len na úrovni necelých 0,004. Ako už iste tušíš, táto hodnota sa nachádza hlboko pod požadovaným minimom, takže objavenie života na Venuši sa zrejme konať nebude.

NASA / JPL-Caltech

Ako uvádza portál Space, spoluautor štúdie Chris McKay zdôrazňuje, že toto nie sú žiadne dohady, teórie, modely, ale holé fakty založené na mareniach, takže netreba očakávať žiadne zázraky ani od dvoch nových misií, ktoré sa na túto planétu pozrú v rokoch 2028 až 2030.

Aby však odborníci neprinášali len zlé správy, pozreli sa aj na aktivitu vody na ostatných planétach Slnečnej sústavy. Údaje zhromaždené zo sondy Galileo ukázali, že mraky na Jupiteri majú aktivitu vody tesne nad minimálnou úrovňou prežitia. To však platí iba pre mraky nachádzajúce sa v teplotnom rozmedzí od –10 stupňov Celzia po 40 stupňov Celzia.

Zainteresovaní odborníci však zdôrazňujú, že je to iba jeden bod z rôznych možných kritérií hodnotenia „obývateľnosti mrakov“. Veď aj na Zemi je horná stratosféra a mezosféra príliš „suchá“, aby hostila život.

O ďalších planétach Slnečnej sústavy, s výnimkou Marsu, ktorý je podľa štúdie tiež príliš „suchý“, nemáme dostatok údajov o ich atmosférickej konzistencii. Vedci však prízvukujú, že ich štúdia nevyvracia možnosť existencie života na Venuši, alebo Marse, len jednoducho ten život bude musieť byť úplne iný od života ako ho poznáme na našej planéte.