Vedci vďaka novému výskumu zistili, že až štvrtina hviezd podobných Slnku počas svojho života pohltí aspoň jednu z planét, ktoré okolo nej obiehajú, informuje Science Alert. Pre planéty to síce dobrá správa nie je, pre náš výskum exoplanét však áno.

Hviezdne systémy sa „často“ menia

Hviezdne systémy, vrátane našej Mliečnej cesty, sú komplexné a dynamické. Neustále menia a nie sú ani zďaleka tak stabilné, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Z nášho časového hľadiska sú obežné dráhy planét stále a nemenné, história vesmíru to však vidí inak.

Dráhy všetkých telies sa postupne menia, hoci sa ročne vychýlia len o nepostrehnuteľné centimetre alebo metre. Obzvlášť v skorých vekoch hviezdneho systému sú však obežné dráhy divokejšie a práve vtedy dochádza k rôznym veľkým zrážkam – ako keď sa čosi zrazilo s našou Zemou a vznikol Mesiac.

NASA/JPL

Podobne dochádza aj k stratám a zničeniam planét, ktoré sú pohltené svojou materskou hviezdou. Hviezd, ktoré sú nášmu Slnku podobné, je pritom v Mliečnej ceste len 7 % z ich odhadovaného celkového počtu. Sú známe ako žltí trpaslíci a číselne je ich v našej galaxii od 7 do 28 miliárd.

Ako vieme, ktorá hviezda už niečo „zožrala“?

Nielenže Slnko patrí do pomerne malej skupiny žltých trpaslíkov, navyše je ešte aj osamelé. To je v Mliečnej ceste nezvyčajné, pretože väčšina hviezd má aspoň jedného hviezdneho spoločníka a tvoria tak napríklad binárne systémy.

Tím astronómov, ktorý viedol Lorenzo Spina z Astronomického observatória Padua v Taliansku, identifikoval 107 párov hviezd s podobnými teplotami a povrchovou gravitáciou. Zistili pritom, že množstvo z nich má nezhodné chemické zloženie.

OpenSpace/American Museum of Natural History

„Aj keď by mali mať všetky binárne systémy identické chemické stopy, stelárne komponenty až 33 párov z našej vzorky, má anomálne rozdielny obsah železa,“ píšu astronómovia vo svojej novej štúdii. Toto zloženie naznačuje, že 20 až 35 % žltých trpaslíkov už pohltilo aspoň jednu planétu.

Krok vpred k exoplanétam

Podľa NASA je zatiaľ potvrdených vyše 4 500 exoplanét a zistenie o ich pohlcovaní je skvelou správou pre exoplanetárny výskum. Naznačuje totiž, že planéty sú veľmi citlivé na počiatočné podmienky svojej slnečnej sústavy a výskum môže znamenať aj to, že binárne systémy sú príliš chaotické na to, aby v nich vznikol život.

Pri hľadaní exoplanét teraz môžeme byť opäť o niečo presnejší a špecifickejší. Aj keď sú totiž žltí trpaslíci pomerne vzácni, stále sú ich v našom okolí milióny a okolo mnohých z nich obieha množstvo planét v takej vzdialenosti, že by sa na ich povrchu teoreticky mohla nachádzať voda.

NASA

Na ich lepšie pozorovanie však potrebujeme pokročilé observatóriá a teleskopy, ideálne tie rovno vo vesmíre. Veľmi nám pomôže napríklad Teleskop Jamesa Webba, ktorý len pred pár dňami prešiel všetkými testami a je pripravený na dlho očakávané vynesenie do vesmíru na rakete Atlas V.

Kde je dvojča nášho Slnka

Slnko ale zrejme nebolo vždy až tak výnimočné a tiež malo svoje hviezdne dvojča, o ktoré časom prišlo. Takýchto hviezd môže byť hneď niekoľko, je ale veľmi ťažké ich identifikovať a potvrdiť, že ide skutočne o dvojčatá nášho Slnka.

Počas prvotného miešania hviezd mohlo podľa výpočtov dôjsť aj k rozšíreniu života zo Zeme na dnes už vzdialené exoplanéty. Ako píšu vedci v štúdii zverejnenej na webovej stránke Inštitútu pre astrofyziku a vesmírne vedy, ak máme šťastie, tento život sa dostal na kamenisté planéty v obývateľnej zóne. Existuje tak šanca, aj keď veľmi malá, že v našom okolí sa nachádza Zem 2.0, ktorá obieha Slnko 2.0, píše Science Alert.