V posledných rokoch sa objavuje čím ďalej tým viac štúdií zaoberajúcich sa pátraním po stále hypotetickej a tajomstvami opriadanej planéte 9. Hoci jej existencia podľa mnohých vyplýva zo zvláštne zoskupených obežných dráh niektorých objektov v Kuiperovom páse, iní výskumníci hovoria, že je to len mýtus.

Aj keď je potvrdenie existencie deviatej planéty slnečnej sústavy stále v nedohľadne, vedec z univerzity v Hong Kongu prišiel v novej štúdii publikovanej na predtlačovom serveri arXiv s pozoruhodným spôsobom, ako túto planétu môžeme objaviť. To dokonca aj v prípade, že by planéta 9 bola neuveriteľne tmavým objektom, ako napríklad čierna diera, ktorá by nevyžarovala či neodrážala žiadne svetlo a bola extrémne malá. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Hypotetická planéta 9 môže byť tmavý objekt

Aj keď stále ide iba o špekulácie, odhaduje sa, že planéta 9 sa nachádza vo vonkajšej slnečnej sústave ďaleko za obežnou dráhou všetkých ostatných planét v priestore za Kuiperovým pásom. Planéta by mala mať hmotnosť približne 5 až 10-násobku hmotnosti Zeme a priemer okolo 13 000 až 26 000 kilometrov.

K vytvoreniu hypotézy o planéte 9 viedli korelácie medzi obežnými dráhami šiestich transneptúnskych telies, ktorých čudné obežné dráhy je možné vidieť na obrázku. Zdroj: Wikipedia

Dôkazom o jej existencii je gravitačné pôsobenie na iné telesá. Očakáva sa, že ak by planéta 9 neexistovala, potom by objekty v Kuiperovom páse boli náhodne orientované v rovine obežnej dráhy slnečnej sústavy. Namiesto toho je však jasne badateľné, že množstvo obežných dráh týchto telies sa zoskupuje do rovnakej orientácie.

Objavíme ju pomocou mesiacov

Podľa astronóma Mana Hoa Chana by sme túto planétu najnovšie mohli objaviť prostredníctvom detekcie jej mesiaca, prípadne mesiacov. Aj keď sa to zdá ako šialená myšlienka, pravdou je, že takmer všetky planéty v slnečnej sústave majú svoj prirodzený satelit.

Relatívne pomery veľkosti niektorých známych TNO. Zdroj: Eurocommuter~commonswiki/ Wikipedia

Výnimkou je len Venuša a Merkúr. Ostatné planéty, mimo planétu Zem, majú viac než jeden mesiac, pričom mesiac majú dokonca aj niektoré neplanetárne telesa a asteroidy.

Podľa Chanových výpočtov by planéta 9 mala obiehať okolo Slnka vo vzdialenosti 400 až 800-násobku vzdialenosti Zeme od Slnka. Inak povedané, mala by sa nachádzať na mieste, kde by dokázala zachytiť niekoľko TNO (Transneptúnskych objektov).

„Prijatím referenčného modelu planéty 9 ukazujeme, že slapový efekt môže výrazne zahriať satelity, čo môže poskytnúť dostatočný tepelný rádiový tok na pozorovanie, aj keď je planéta 9 tmavým objektom,“ uvádza Chan.

Jeho výpočty ukázali, že v priemere by mal objekt s hmotnosťou planéty 9 dokázať zachytiť až 20 TNO veľkých aspoň 140 km.

Hoci by tieto kusy ľadových vesmírnych kameňov neboli samé o sebe detekovateľné, ich gravitačná interakcia s masívnejším telesom by to mohla zmeniť, ak by bol mesiac dostatočne veľký (aspoň zhruba 100 km).

NASA

Satelity, ktoré sú totiž zachytené planétou (nevznikli zo samotného materského telesa/planéty) majú eliptické dráhy, čo znamená, že vďaka gravitačnej interakcii sily pôsobiace na mesiace sa neustále menia. Tieto neustále zmeny napätia zahrievajú mesiace zvnútra, pričom teplo sa odvádza ako tepelné žiarenie.

To by podľa Chana malo byť detegovateľné ako rádiový signál, teda niečo, čo dokážeme hľadať.

„Ak je planéta 9 tmavý objekt a má satelitný systém, môžeme priamo sledovať potenciálne tepelné signály vysielané satelitmi,“ uvádza autor štúdie.