Vedcom sa podarilo objaviť doposiaľ nikdy nevidené druhy kryštálov. Tie sa dlhý čas ukrývali v miniatúrnych zrnkách dokonale zachované prachu z meteoritu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Najsilnejší výbuch meteoritu v 21. storočí

Reč je v tomto prípade o najsilnejšom výbuchu meteoritu v zemskej atmosfére od čias slávnej Tunguszkej udalosti v roku 1908. Tá aj bez dopadu vesmírneho telesa spustošila 250 kma zničila viac než 80 miliónov stromov v oblasti východnej Sibíri.

 

Taskaev et al

Najmohutnejší výbuch meteoritu 21. storočia, ktorý dopadol na Zem sa odohral 15. februára 2013 v oblasti južného Uralu, pričom k explózii došlo 23 km nad mestom Čeľabinsk (približne 1440 km východne od Moskvy), upozorňuje portál Independent.

Podľa dostupných informácií v tento deň vstúpila do zemskej atmosféry planétka s hmotnosťou 10 000 ton s priemerom 17 metrov a rýchlosťou približne 54 000 km/h. Vďaka týmto parametrom bola zaradená medzi najvýraznejšie známe vstupy vesmírnych telies do zemskej atmosféry.

Pri tejto udalosti sa zranilo viac ako 1000 ľudí a bolo poškodených 3000 budov. Mnohí experti vtedy túto katastrofu označili za „budíček“, ktorý nám pripomenul, že na nebezpečenstvo, ktoré predstavujú vesmírne telesá, netreba zabúdať.

Našťastie pre nás, posledné cvičenia NASA, ESA a ďalších agentúr ukázali, že obrana Zeme funguje takmer dokonale. To, aké sú možnosti v prípade ohrozenia Zeme masívnym asteroidom, nájdeš v samostatnom článku.

Čo sa týka Čeľabinského meteoritu, v ňom vedci nedávno objavili miniatúrne kryštály uhlíka v rôznych tvaroch s „jedinečnými morfologickými zvláštnosťami“, píšu odborníci vo svojej štúdii publikovanej v žurnále The European Physical Journal Plus.

V štúdii experti analyzovali drobné fragmenty, ktoré za sebou zanechala explózia meteoritu. Za normálnych okolností tieto vesmírne telesá pri horení v atmosfére zanechajú malé množstvo prachu. Zrnká prachu z meteoritu sa však v drvivej väčšine prípadov stratia, pretože sú príliš malé, alebo ich vietor odvanie príliš ďaleko, aby bolo možné ich objaviť.

Taskaev et al

Pri výbuchu Čeľabinského meteoritu však bádatelia mali šťastie, pretože ten zostal visieť v atmosfére celé 4 dni, predtým, ako spadol na zemský povrch.

Ako ďalej informuje portál Sci-News, dôležitú rolu tu zohralo aj počasie. Iba 8 dní pred výbuchom meteoritu a 13 dní po jeho explózii, v danej oblasti husto snežilo, vďaka čomu sa prach dobre zakonzervoval.

Rolu zohralo aj štastie

Šťastie zohralo rolu aj pri objavení jedinečných kryštálov, pretože prvý z nich vedci objavili úplnou náhodou. Vzorku z tejto udalosti totiž vložili pod mikroskop, ktorý bol zhodou okolností presne zaostrený na unikátny kryštál.

Z čoho sú tvorené?

Ďalšia analýza ukázala, že tieto kryštály sú vytvorené z grafitu „obklopujúcich centrálny nanoklaster“. Čo sa týka samotných nanoklastrov, najpravdepodobnejšími kandidátmi sú „buckminsterfullerene“ (C60), čo je najmenší stabilný člen rodiny fullerénov a zároveň prvý syntetizovaný fullerén. Ten je tvorený dvadsiatimi päťuholníkovými a dvanástimi šesťuholníkovými prstencami atómov uhlíka a svojim tvarom pripomína futbalovú loptu.

Druhým horúcim kandidátom je „polyhexacyclooctadecane“ (C18H12), čo je molekula tvorená uhlíkom a vodíkom. Odborníci sa nazdávajú, že tieto kryštály s jedinečnými morfologickými zvláštnosťami vznikli vďaka vysokej teplote a vysokému tlaku, ktoré boli dôsledkom výbuchu meteoritu. Presný mechanizmus však zatiaľ nie je známy.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

NAJČÍTANEJŠIE ZO STARTITUP