Exoplanéta obiehajúca okolo oranžovej trpasličej hviezdy WASP-107, nachádzajúcej sa v súhvezdí Panna, vo vzdialenosti asi 212 svetelných rokov, prekvapuje svojou hmotnosťou. Presnejšie hmotnosťou svojho jadra, ktoré je dokonca také malé, že spochybňuje naše chápanie, ako vznikajú planetárne obry, o téme informoval portál Phys.

Čo vieme o exoplanéte WASP-107b?

Za planetárne obry alebo obrie planéty považujeme spravidla všetky planéty dosahujúcu oveľa väčších rozmerov ako Zem. Zväčša ide o plynné alebo ľadové planéty a v tomto sa „normálu“ nevymyká a ani planéta WASP-107b, ktorá bola ústrednou postavou štúdie publikovanej v žurnále Astronomical Journal.

WASP-107b je totižto plynný obor veľkosťou podobný Jupiteru, pričom jeho hmotnosť je až 10-krát menšia. Exoplanéta sa nachádza nebezpečne blízko svojej materskej hviezdy, a to až tak, že jej teplota dosahuje pekelných 462 stupňov Celzia, vďaka čomu dochádza k rýchlemu odparovaniu atmosféry, upozorňuje web ScienceAlert

Ani uvedené informácie, ani obežná dráha, ktorá je tak malá, že planéte trvá jeden obeh okolo hviezdy iba 5,7 dňa, však nie sú dôvodom na spochybnenie nášho chápania tvorby obrích planét. Tým je až vnútorná štruktúra tohto plynného obra, ktorého mnohí astronómovia prirovnávajú k poriadne nadýchanej cukrovej vate.

Tá vychádza z analýzy nových a presných údajov o hmotnosti planéty WASP-107b, ktoré vedci získali z dát z Keckovej observatórie, ktoré naznačujú, že pozorovaná exoplanéta má hmotnosť jednej desatiny hmotnosti Jupitera, čo je približne 30-násobok hmotnosti Zeme.

HUBBLE Space Teleskop

Jadro planéty je prekvapivo malé

Autori štúdie následne vykonali niekoľko výpočtov a meraní, ktoré im umožnili určiť vnútornú štruktúru exoplanéty. Na ich veľké prekvapenie zistili, že pevné jadro WASP-107b nemôže byť väčšie ako 4,6-násobok hmotnosti Zeme, čo znamená, že viac ako 85 % všetkej hmoty je obsiahnutej v masívnej vrstve plynu obklopujúceho jadro. Pre zaujímavosť, plynný obal na Neptúne predstavuje len 5 až 15 % celkovej hmotnosti.

Zistenia vyvolávajú viac otázok ako odpovedí. „Ako mohla vzniknúť planéta s tak nízkou hustotou? Ako si planéta udržala svoju hrubú vrstvu plynu, keď sa nachádza tak blízko svojej hviezdy?“, pýta sa hlavná autorka štúdie, Caroline Piaulet.

Podľa doterajších výskumov založených najmä na pozorovaniach Jupitera a Saturnu bol vznik plynných obrov podmienený pevným jadrom s hmotnosťou najmenej 10-násobku hmotnosti Zeme. Bez takto veľkého jadra by totiž plynné obry nemali byť schopné vytvoriť a udržať svoju plynnú obálku.

JPL/NASA
JPL/NASA

Ako teda WASP-107b mohla vzniknúť? V súčasnosti si vedci vysvetľujú vznik exoplanéty tak, že  WASP-107b sa jednoducho kreovala vo veľkej vzdialenosti od svojej hviezdy, v oblasti, kde bol plyn dostatočne chladný, aby sa mohol veľmi rýchlo hromadiť. Do svojej súčasnej polohy sa potom planéta dostala vďaka gravitačným interakciám s inými planétami v tomto systéme.

Objav ďalšej planéty v tomto systéme

Túto teórie navyše podporuje ďalší objav, ktorý tím vedcov pri svojich pozorovaniach uskutočnil. Tým je objav exoplanéty WASP-107c, ktorá sa nachádza v oveľa väčšej vzdialenosti od hviezdy ako WASP-107b. Zaujímavou je najmä jej mimoriadne excentrická obežná dráha, ktorá naznačuje, že v minulosti musela byť planéta silne gravitačne ovplyvnená.

O WASP-107c tiež vieme, že má len tretinu hmotnosti planéty Jupiter a jeden obeh okolo svojej hviezdy jej trvá 1088 dní. Okrem uvedeného okolo planéty WASP-107b koluje aj množstvo iných záhad. Jednou z nich je napríklad absencia metánu, ktorým by planéta tohto typu mala hojne disponovať.

Pomôcť nájsť odpoveď na všetky tieto otázky by mal vesmírny teleskop Jamesa Webba, ktorého štart je naplánovaný už na tento rok.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú

Články, ktoré hýbu svetom