Predplatné PREMIUM na mesiac ZDARMA.

Pre život na Zemi dôležitú ozónovú vrstvu poškodzuje aj nový faktor, ktorý pomohla vedcom odhaliť polárna žiara. Japonskí, americkí a kanadskí vedci sa za účelom výskumu tejto problematiky pozreli na špecifický typ polárnej žiary, ktorej simulácie predpovedali čosi úplne iné, než čo zistili pri výskume, píše Phys.org.

Tento faktor neovplyvníme

Vedci sa pozreli na špecifický druh polárnej žiary, ktorý je známy ako „izolovaná protónová žiara“. Jedná sa o energeticky nabité častice v okolí Zeme, či už ióny alebo elektróny, ktoré môžu padať pozdĺž magnetických siločiar našej planéty. Počas tohto pádu dochádza k ionizácii atmosféry a vzniku oxidov dusíka a vodíka, čo je pre ozónovú vrstvu problém.

Obe tieto látky totiž prispievajú k ubúdaniu ozónu z ozónovej vrstvy a jedná sa o faktor, proti ktorému ľudstvo nedokáže bojovať. Aj keď môže za väčšinu strateného ozónu samotné ľudstvo, zanedbať nie je možné ani prirodzené procesy, ako je práve tento. O to viac, keď priame pozorovania popierajú pôvodné simulácie a situácia je horšia, než sa zdalo.

Kanazawa Unversity

Plazmové častice v atmosfére nie sú dodnes poriadne pochopené, pretože nie sú voľným okom viditeľné a ich pozorovanie je tak o poznanie problematickejšie. V tom pomáha práve izolovaná protónová žiara, ktorú je možné pozorovať aj voľným okom. Navyše, na rozdiel od klasickej žiary sa nejedná o prstence obopínajúce Zem, ale len o samostatné, pomerne malé zóny alebo pásy, vysvetľuje Nagoya University.

40-ročná záhada

Vedcom sa len nedávno podarilo rozlúsknuť aj záhadu polárnej žiary na úplne inej planéte a to na Jupiteri. Na rozdiel od tej zemskej nežiari vo viditeľnom spektre a vedci netušili, čo spôsobuje ich pravidelné výstrely röntgenového žiarenia.

Záblesky röntgenového žiarenia joviánskej polárnej žiary sú podľa vedcov spôsobené vibráciami magnetického poľa. Tieto vibrácie následne vytvárajú vlny, ktoré sa šíria plazmou v magnetickom poli Jupitera a pravidelne spôsobujú dážď ťažkých iónov. Tie po náraze do atmosféry emitujú energiu práve vo forme röntgenového žiarenia.

Sú oveľa silnejšie

Expertov prekvapil najmä fakt, že je ubúdanie ozónu týmto spôsobom oveľa silnejšie, než najprv predpovedali simulácie a modely. 90 minút po tom, čo takáto žiara vznikla, bolo zničených 10 až 60 % všetkého ozónu pod ňou.

„Toto je prvá pozorovacia štúdia na svete, ktorá ukazuje, že má spád elektrónov z radiačného pásu okolo Zeme priamy, okamžitý a lokalizovaný vplyv na zmeny v atmosfére, konkrétne v mezosfére,“ vysvetľujú autori štúdie a dodávajú, že tieto zistenia pomôžu v predpovedaní budúcich zmien atmosférického prostredia.

Výsledkom je tak jasný dôkaz, že pri výskume zemskej atmosféry a zmien v nej nie je možné ignorovať ani okolie Zeme, v tomto prípade radiačný pás elektrónov. Nie je vylúčené, že vesmír skrýva aj ďalšie doteraz nepoznané alebo len minimálne preskúmané faktory, ktoré majú priamy vplyv na našu atmosféru.

Pošli nám TIP na článok



Teraz čítajú