Vedcom sa podarilo vôbec po prvý raz objaviť samostatný kyslík na dennej strane Venuše, upozorňujú vedci v najnovšej štúdii zverejnenej v žurnále Nature Communications. V tejto oblasti sa doteraz kyslík objaviť nepodarilo, avšak nový objav predpovedali teórie, modely a simulácie atmosféry tejto toxickej a horúcej planéty.

Nová éra jej výskumu

O prítomnosti kyslíka na Venuši vedia astronómovia a astrofyzici už dlhšiu dobu, avšak doteraz ho dokázali v samostatnej forme pozorovať len na nočnej strane druhej planéty od Slnka. Na dennej strane sa ho podarilo pozorovať po prvý raz a znamená zásadný krok vpred v chápaní atmosféry Venuše a jej cirkulácie, ktorá je pomerne komplikovaná a extrémna ako z hľadiska rýchlosti vetra, tak aj teploty.

Mračná na Venuši sú tvorené primárne oxidom uhličitým a teplota atmosféry dosahuje až cez 460 °C, pričom vedci ju chcú skúmať čo najintenzívnejšie, avšak im v tom bránia práve tieto podmienky, kvôli ktorým sondy na jej povrchu vydržali len pár minút.

Kyslík na Venuši sa však od toho nášho líši, keďže je samostatný, teda sa v atmosfére pohybujú atómy kyslíka neviazané na iné molekuly – na Zemi sa kyslík vyskytuje ako O₂, teda dvoch atómov kyslíka spojených do molekuly.

Na Zemi sa kyslík v podobe samostatných atómov vyskytuje prevažne vo vyšších vrstvách atmosféry.

Stále je záhadná

Podobný proces, ktorý vytvára samostatné atómy kyslíka vo vrchných vrstvách zemskej atmosféry, prebieha aj na Venuši. Na dennej strane dochádza k rozbíjaniu molekúl oxidu uhličitého, čím vznikajú atómy kyslíka a molekuly oxidu uhoľnatého. Keď nastane noc, tieto molekuly a atómy sa opäť spájajú a znovu tak vytvárajú oxid uhoľnatý, píše ScienceAlert.

S detegovaním kyslíka na dennej strane Venuše pomohli dáta z lietajúceho observatória SOFIA, špeciálneho Boeingu 747 vybaveného teleskopom. Toto zariadenie však medzitým odišlo do dôchodku a NASA ho vyradila z prevádzky v rámci šetrenia, keďže na tom vesmírna agentúra nie je najlepšie a musí šetriť, kde sa dá.