Vedci vyvinuli úplne nové senzory, ktoré im umožňujú diagnostikovať Alzheimerovu chorobu už 17 rokov vopred, informuje Interesting Engineering.

Práve skorá detekcia tohto závažného a pomerne rozšíreného ochorenia je kľúčom k jeho riešeniu a doteraz predstavovala veľký problém aj pre tie najšpičkovejšie metódy.

Detektory prvých signálov

S jedinečnými senzormi prišiel tím vedcov z Bochumskej univerzity v Nemecku. Sú schopné identifikovať Alzheimerovu chorobu v ľudskej krvi neuveriteľných 17 rokov pred tým, než sa u pacienta začnú objavovať jej prvé klinické symptómy, predovšetkým v podobe straty pamäte.

Tieto senzory sú schopné detegovať v ľudskej krvi nesprávne poskladané biomarkery amyloidy-beta, ktoré sú kľúčové pre správnu funkciu mozgu.

Tam však výskum rozhodne neskončil a vedci zistili, že dokázali identifikovať aj vysokú koncentráciu GFAP (gliálneho fibrilárneho kyslého proteínu), ktorá je schopná predpovedať toto ochorenie už 17 rokov vopred.

freepik

Dokazuje to testovanie vzoriek z rokov 2000 až 2002 od pacientov, ktorým bolo o takmer 20 rokov neskôr diagnostikovaná Alzheimerova choroba. Obe metódy tím skombinoval, vďaka čomu dostal metódu odhalenia ochorenia s oveľa vyššou presnosťou a pre nové zariadenie majú veľmi ambiciózne plány, vysvetľuje ScienceDaily.

Pacientov čakajú lepšie časy

„Plánujeme využiť test nesprávne poskladaných biomarkerov na vytvorenie screeningovej metódy pre starších ľudí a určiť ich risk vzniku Alzheimerovej demencie. Víziou nášho novo založeného startupu betaSENSE je, že dokážeme toto ochorenie zastaviť ešte vo fáze bez symptómov a pred tým, než vznikne nezvratné poškodenie,“ tvrdí profesor Klaus Gerwert, zakladateľ Centra pre diagnózu proteínov na Bochumskej univerzite.

Vynález spomínaných senzorov je už celosvetovo patentovaný a tím je presvedčený o tom, že jeho dôležitosť časom ešte väčšmi narastie.

Dôvodom je vývoj nových liekov a liečebných metód Alzheimerovej choroby, ktoré môžu v budúcnosti ťažiť práve z takejto skorej diagnózy a chorobu potlačiť alebo dokonca vyliečiť úplne.

Klaus Gerwert (vľavo) a jeho kolega Léon Beyer. Zdroj: RUB

Imunitné-infračervené senzory chce betaSENSE dostať do komerčne dostupnej podoby, avšak ich vývoj naďalej prebieha a čaká ich ešte množstvo vylepšení, píše Neuroscience News.

Viac využití

Klinické testy doteraz žiadne skutočne revolučné lieky nezvládli a Alzheimerova choroba ostáva aj naďalej, v neskoršom štádiu, prakticky neporaziteľná, aj keď vedci neustále prichádzajú s inovatívnymi metódami.

Naďalej sa navyše odborníci nezhodujú na tom, či zle poskladané biomarkery skutočne spôsobujú toto ochorenie alebo sú len jedným zo sprievodných faktorov.

Zlé poskladané proteíny ale zohrávajú dôležitú úlohu aj pri ochoreniach ako je ALS, Parkinsonovo či Huntingtonovo ochorenie a tím v rámci výskumu dokázal, že sú ich senzory schopné zohrať úlohu aj pri nich.