Vedcom sa podarilo po prvý raz sekvenovať genóm baktérie Epulopiscium viviparus, ktorá žije v telách rýb a je jedinečná viacerými vlastnosťami – najmä však svojou veľkosťou. Ako totiž informuje portál ScienceAlert, túto baktériu je možné pozorovať aj voľným okom a ukázalo sa, že je vybavená aj doteraz nevídaným metabolizmom.

Ohromný potenciál pre ľudstvo

Tieto baktérie majú napríklad špeciálne prispôsobený metabolizmus na prostredie s vysokým obsahom sodíkových iónov, ktorých je v rybách neúrekom. Prúdenie týchto iónov cez membrány baktérií Epulopiscium viviparus vytvára nielen potrebnú energiu, ale tiež poháňa ich bičíky, čím je zabezpečený pohyb tejto obrovskej baktérie, ktorej zvláštne schopnosti tu ani zďaleka nekončia.

Väčšina baktérií sa rozmnožuje mitózou, teda delením, pri ktorom sa baktéria rozdelí v polovici. Epulopiscium viviparus sa však v tomto líši a je schopná v materskej bunke vytvoriť svoje kópie a to naraz až 12.

Tie sú následne schopné vyplávať a osamostatniť sa. Ich výskum je pritom pomerne komplikovaný, keďže ich zatiaľ vedci nedokážu dochovať v laboratóriu a preto ich museli získať spolu s rybami, v ktorých prežívajú.

Pri analýze genetického kódu našli vedci aj množstvo enzýmov, ktoré sú vysoko efektívne v extrakcii živín z tela hostiteľa a to najmä v podobe sacharidov a polysacharidov. Podľa odborníkov majú tieto baktérie pre ľudstvo ohromný potenciál, keďže môže ich lepšie pochopenie a podrobnejší výskum pomôcť v dosiahnutí oveľa efektívnejšieho poľnohospodárstva či udržateľných zdrojov energií.

Až miliónkrát väčšie

Podľa Cornell University sú tieto baktérie až miliónkrát väčšie, než ich príbuzné baktérie E. coli. Z hľadiska praktického využitia týchto baktérií vedcov zaujali práve schopnosti efektívnej extrakcie živín nachádzajúcich sa v riasach, ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšie vo výrobe alternatívnych krmív pre hospodárske zvieratá a dokonca aj pre ľudí.

Riasy sú podľa viacerých odborníkov kľúčom aj k obnoviteľným zdrojom, keďže je možné pomocou nich ekologickým spôsobom vyrábať napríklad vodík. V porovnaní s parnou konverziou ponúka táto metóda redukciu emisií až o 36 %, čo je obzvlášť dôležité v prípade automobilovej dopravy.