Astronómovia už celé desaťročia pozorne sledujú zvláštny objekt nachádzajúci sa v blízkosti centra našej domovskej galaxie. V novej štúdii tím vedcov teraz konečne objasnil jeho identitu, ale tiež nemilosrdný osud, ktorý ho čaká už v najbližších rokoch. Na tému upozornil portál NewAtlas.

Konečne poznáme pôvod záhadného objektu

Stred Mliečnej dráhy predstavuje vôbec to najextrémnejšie prostredie, aké v našej galaxii môžeme objaviť. Niet sa čomu čudovať, veď je domov supermasívnej čiernej diery Sgr A*, ktorá dorástla do hmotnosti rovnajúcej sa hmotnosti štyroch miliónov Sĺnk.

Pohľad na zvláštny objekt X7 nachádzajúci sa v blízkosti čiernej diery. Anna Ciurlo/UCLA

To vytvára obrovský gravitačný vplyv na okolité hviezdy a ďalšie objekty nachádzajúce sa v blízkosti tohto monštra, z ktorého neunikne nič, ani len svetlo. Jedným z blízkych objektov je astronomický objekt s označením X7, ktorý dosahuje hmotnosť rovnú zhruba 50-násoboku hmotnosti Zeme.

Tento zvláštne natiahnutý objekt astronómovia pozorne sledujú už 20 rokov prostredníctvom observatória WM Keck na Mauna Kea na Havaji, pričom vedia, že okolo Sgr A* sa pohybuje na 170 rokov trvajúcej obežnej dráhe. Do dnešných dní si však vedci neboli istí, čo  presne X7 vlastne je, píše portál Space.

Je nezvyčajný tvar tohto objektu výsledkom hviezdnych vetrov, alebo bol tvarovaný prúdmi častíc z čiernej diery, prípadne ide o objekt strhnutý z nejakej väčšej štruktúry? To všetko sú otázky, ktoré vedcom z UCLA a observatória Keck nedali spávať.

Teraz, po preskúmaní vývoja objektu X7, založeného na údajoch zozbieraných za posledných 20 rokov, tvrdia, že tento záhadný objekt by mohol byť oblak prachu a plynu, ktorý vznikol pri kolízii dvoch hviezd, uvádza sa v tlačovej správe.

Podľa zistení sa tento objekt neustále naťahuje, takže aktuálne má skutočne veľmi pretiahnutý tvar, ale tiež zrýchľuje, pričom sa pohybuje rýchlosťou až 1127 km/s.

„Žiadny iný objekt v tejto oblasti nevykazoval tak extrémny vývoj,“ uviedla hlavná autorka štúdie Anna Ciurlo. „Objekt spočiatku svojim tvarom pripomínal kométu, vďaka čomu si vedci mysleli, že objekt získal svoj tvar vďaka hviezdnym vetrom, alebo prúdu častíc z čiernej diery,“ dodáva. Keďže pozorovania ukázali, že tento objekt sa stáva stále pretiahnutejším, astronómom bolo jasné, že tento oblak muselo niečo priviesť na „jeho konkrétnu cestu s jeho konkrétnou orientáciou“.

Centrum Mliečnej dráhy je domovom mnohých záhadných objektov

Centrum Mliečnej dráhy je však pomerne hustá oblasť plná hviezd a ďalších objektov. Medzi tieto objekty patria aj tzv. G objekty, ktoré sa javia ako oblaky plynu a prachu, ktoré sa správajú ako hviezdy. Medzi najznámejšie patrí oblaky G 1 a G2.

Ako sme ťa informovali aj v samostatnom článku, v roku 2014, sa objekt G2 ocitol v periapsíde (mieste, na ktorom bol najbližšie k čiernej diere) začal sa správať úplne inak, ako sme očakávali.

Nedošlo k jeho roztrhnutiu, ale z kompaktného objektu sa natiahol do akéhosi čudného podlhovastého tvaru a potom sa opäť vrátil do svojho pôvodného tvaru. Očakávalo sa pritom, že keď sa G2 priblíži k čiernej diery, dôjde k obrovskému „ohňostroju“, pri ktorom Sgr A* roztrhá a zhltne daný objekt.

Uvedené spolu s ďalšími indíciami naznačilo, že tento oblak by v skutočnosti mohol byť hviezda zabalená do veľkého oblaku prachu. Objekt X7 je však úplne iný, jeho tvar a rýchlosť sa zmenil výraznejšie ako G objekty.

Podľa astronómov by teda mohlo ísť o úplne novú triedu astronomických objektov. Hoci jeho pôvod je stále zahaleným rúškom tajomstva, autori sa nazdávajú, že vznikol pri zrážke dvoch hviezd (takéto kolízie sú v centre Mliečnej dráhy pomerne bežné).

Jednou z možností je, že plyn a prach, ktorý predstavujú objekt X7 boli vyvrhnuté v momente, keď došlo k fúzii dvoch hviezd.

„V tomto procese je zlúčená hviezda ukrytá vo vnútri obálky plnej plynu a prachu, čo by mohlo zodpovedať popisu G objektov a vyvrhnutý plyn z tohto spojenia možno vytvoril objekty podobné X7,“ uvádza hlavná autorka štúdie.

X7 by teda mohol byť prach a plyn vyvrhnutý pri chaotickom procese zlučovania hviezd, pričom samotná hviezda sa ukrýva stále niekde vonku vo vesmíre.

Rozhodne zaujímavé je aj zistenie, že na základe pozorovania trajektórie tohto objektu vedci určili, že X7 sa okolo roku 2036 dostane do bodu, kedy je na svojej obežnej dráhe najbližšie ku čiernej diery, pričom je veľmi nepravdepodobné, že toto stretnutie prežije.

„Očakávame, že silné slapové sily, ktoré vyvinie čierna diera uprostred našej galaxie nakoniec roztrhnú X7 na kusy a to skôr, než dokončí čo i len jeden obeh okolo Sgr A*,“ uvádza spoluautor štúdie Mark Morris.

Čítajte viac z kategórie: Novinky