V Číne objavil tím vedcov lebku, ktorá sa nepodobá žiadnemu známemu ľudskému predkovi. Nepodobá sa totiž línii predkov, ktorá sa rozdelila a vytvorila neandertálcov, ani denisovanov (neformálne označenie vyhynutého taxónu z rodu človeka) alebo nás, čo naznačuje, že súčasná verzia ľudského rodokmeňa potrebuje úplne novú vetvu. Na tému upozornil portál ScienceAlert.

Nič také sme ešte nevideli

Ako ďalej upozorňuje Business Insider, predmetná 300 000-ročná lebka dieťaťa vo veku približne 12 či 13 rokov bola objavená v Hualongdongu vo východnej Číne ešte v roku 2019 spolu s kosťou nohy.

Doteraz ju vedci z Čínskej akadémie vied podrobne skúmali a analyzovali, čoho výsledkom je štúdia zverejnená v prestížnom žurnále Journal of Human Evolution. Z výsledkov tejto štúdie vyplýva, že jedinec známy ako HDL 6 je akási „kombinácia“ medzi modernými ľuďmi a neznámym hominínom (skupina pravekých primátov, ktorá zahŕňa moderného človeka (homo sapiens) a jeho priamych predkov a príbuzných, ako aj vyhynuté druhy), ktorý v tom čase existoval v Číne.

Tvár tohto hominína má podobnú štruktúru ako tvár moderných ľudí, ktorí sa oddelili od druhu homo erectus pred približne 750 000 rokmi.

„Jeho končatiny, lebka a zapustená brada odráža primitívnejšie črty,“ cituje portál BusinessInsider paleontológa Xiujie Wu.

Inak povedané, tieto črty a najmä absencia brady u tohto jedinca pripomína viac denisovana – dnes už vyhynutú vetvu východoázijských hominínov, ktorá sa oddelila od neandertálcov pred 400 000 rokmi.

Zvláštny tvar lebky „nebol nikdy zaznamenaný v skupinách fosílií pochádzajúcich z neskorého stredného pleistocénu (staršie štvrtohory) vo východnej Ázii,“ uviedli vedci vo svojej analýze.

Tento objav by mohol prehodnotiť naše poznatky o ľudských rodových líniách v tejto oblasti. Naznačuje totiž, že denisovania, homo erectus a táto nová línia, ktorá je nám „fylogeneticky blízka“ (v zmysle evolučného stromu – naznačuje spoločné evolučné pôvody a podobné genetické vzťahy medzi nami a touto novou líniou) mohla koexistovať vo východnej Ázii.

Cesta nebola jednoduchá

Netreba ale zabúdať na to, že v priebehu histórie bolo objavených mnoho fosílií hominínov z pleistocénu v oblasti Ázie, pričom tieto nálezy nám prinášajú zaujímavý pohľad na vývoj našich predkov.

Napriek tomu, že tieto pozostatky nejde jednoznačne zaradiť do jednej konkrétnej evolučnej línie, poskytujú nám vzácne informácie o možných prechodných fázach na ceste k modernému človeku. Príkladom môžu byť fosílie, ktoré sú považované za príklady archaických homo sapiens, ktorí sa nachádzali v rôznych bodoch evolučného spektra. Ich morfologické vlastnosti sa totiž líšili od našej súčasnej podoby, no zároveň už nesúviseli s primitívnymi formami homo erectus.

Tieto objavy naznačujú, že vývoj človeka nebol jednoduchým lineárnym procesom, ale skôr zložitou sieťou rôznych variantov. Fosílie nám tiež ukazujú, akým spôsobom sa ľudstvo prispôsobovalo rôznym životným podmienkam a prostrediam v priebehu stáročí. Niekedy môžeme vidieť, že isté skupiny hominínov vykazovali znaky, ktoré sú charakteristické pre homo erectus, no zároveň mohli mať určité pokročilé vlastnosti, ktoré ich približovali k moderným homo sapiens.

V minulosti napríklad štúdie a analýzy pozostatkov neandertálcov v Európe a západnej Ázii našli stopy o štvrtej línii hominínov žijúcich v strednom až neskorom pleistocéne. Avšak táto chýbajúca skupina nebola vo fosílnych záznamoch nikdy oficiálne identifikovaná. Aj preto je možné, že nedávno objavené pozostatky hominínov v Číne sú chýbajúcim kusom tejto zložitej evolučnej skladačky.

Výsledky okrem iného svojim spôsobom komplikujú evolučnú cestu k modernému človeku. Existujú tiež paleontologické a genetické dôkazy, ktoré naznačujú, že pravekí ľudia sa krížili s neandertálcami a denisovanmi, čo ešte viac komplikuje pokrvné línie. Ak sa výsledky štúdie ukážu ako správne, nálezy z východnej Ázie by mohli pridať ďalšiu vetvu „pre-sapiens exempláru“, čím by sa viac nahliadlo do ľudského stromu života.