Začiatkom mesiaca sme ťa informovali o fenomenálnom objavene kovových guličiek na dne oceánu, ktoré k nám podľa výskumu kontroverzného fyzika Avi Loeba mohli potenciálne pricestovať z medzihviezdneho priestoru. Dokonca sa nebál zájsť ešte ďalej a uviedol, že sa môže jednať o mimozemskú technológiu.

Majú naozaj medzihviezdny pôvod?

Najnovšie vo svojom príspevku na webe The Conversation tieto odvážne tvrdenia podrobila kritike profesorka planetárnych a vesmírnych vied Monica Gradyová, podľa ktorej sú závery, ku ktorým vedec dospel, „trochu nekonzistentné“.

Midjourney

Presnejšie Gradyová nesúhlasí s Loebovými tvrdeniami, že drobné guľôčky s názvom BeLaU (sú bohaté na berýlium, lantán a urán) objavené na dne oceánu majú medzihviezdny pôvod, prípadne pochádzajú z meteoritu, ktorý v roku 2014 skončil na dne oceánu.

Hoci vedkyňa priznáva, že sferuly BeLaU majú skutočne zvláštne izotopové zloženie, ktoré je odlišné od niektorých telies slnečnej sústavy, neznamená to ešte, že objekty z nej skutočne nepochádzajú, respektíve ich existenciu nie je možné vysvetliť iným spôsobom.

V prvom rade sa totiž zloženie BeLaU nezhoduje iba s planetárnymi objektmi, ktoré pri svojom vzniku prešli procesom topenia a ochladzovania. To znamená, že sa nezhodujú s planetárnymi objektami ako je Zem, Mars, či Mesiac. V žiadnom prípade to však nevylučuje možnosť, že nepochádzajú z telies, ktoré neprešli takýmto procesom formovania – asteroidy.

Okrem toho Gradyová vyvracia aj možnosť, že k nám BeLaU vyslala vzdialená supernova. Supernova je totiž výsledkom implózie hviezdy, pri ktorej sa produkujú mnohé nové prvky. Izotopové zloženie týchto prvkov bolo pritom merané v mnohých zrnách nachádzajúcich sa v meteoritoch. Takéto zrná sú staršie ako Slnko a možno ich považovať za medzihviezdne. Líšia sa však od guľôčok opísaných Loebom, pretože sú veľmi malé – dosahujú nanajvýš niekoľko mikrometrov.

Mohli vzniknúť v ľuďmi vytvorenej „supernove“

Gradyová tiež ponúka jedno veľmi zaujímavé vysvetlenie pôvodu BeLaU. Len niekoľko stoviek kilometrov od oblasti, v ktorej boli BeLaU objavené, sa nachádzajú Marshallove ostrovy. Na tých medzi rokmi 1946 až 1958 prebehlo celkovo 67 jadrových testov. Objavené sferuly by teda pokojne mohli pochádzať z týchto testov, čo by mohlo vysvetľovať aj ich podivné zloženie. Okrem toho, Gradyová ponúka Loebovi možnosť spolupráce v podobe merania izotopového zloženia kyslíka, na ktoré sa špecializuje. To by podľa nej mohlo poskytnúť definitívnu bodku za všetkými špekuláciami.

Inak podľa nej Loeb síce získal niekoľko zaujímavých vzoriek, avšak nepredkladá ani jeden dostatočne presvedčivý dôkaz, ktorý by mohol BeLaU spojiť s medzihviezdnym objektom alebo mimozemskou technológiou.