Jadrová fúzia je snom mnohých vedcov a vďaka svojej schopnosti vytvárať takmer nekonečné množstvo čistej energie je považovaná za akýsi „svätý grál“ energetiky. Hoci sa v súčasnosti pracuje na viacerých fúznych reaktoroch, vrátane toho najväčšieho na svete, jadrová fúzia pre nás zatiaľ zostáva naďalej nedostupná.

Najväčšou prekážkou sa javí vytvorenie funkčného fúzneho reaktora, ktorý by dokázal vyrobiť viac energie, ako spotrebuje pri štarte termonukleárnej reakcie.

Hoci v súčasnosti neexistujú žiadne náznaky toho, že by došlo k prevratnej zmne v oblasti fúznej energetiky, vedcov z PPPL (Princeton Plasma Physics Laboratory) to v žiadnom prípade neodrádza od práce na prototype fúzneho pohonu, ktorý by výrazne urýchlil cestovanie v slnečnej sústave, informoval web Universe Today.

Zobraziť celú galériu (2)
Koncept fúzneho pohonu DFD / Zdroj: Princeton Plasma Physics Laboratory

Koncept fúzneho pohonu nazývaný DFD (Direct Fusion Drive) sa v súčasnosti vyvíja v uvedenom laboratóriu, pričom ide už o druhú iteráciu takého pohonu. V prípade úspechu má ambíciu stať sa primárnych pohonným systémom kozmických lodí pohybujúcich sa po celej slnečnej sústave.

Známa je aj prvá cesta

Vedci už dokonca majú vybratú aj cieľovú destináciu, ktorá by v plnej miere mala otestovať schopnosti ich fúzneho pohonu. Tou nie je nič iné, ako Saturnov najznámejší mesiac Titan. Ten si výskumný tím vybral z viacerých dôvod pozostávajúcich z dostatočnej vzdialenosti na otestovanie pohonu a zaujímavosti z pohľadu výskumu, informoval portál Express.

Jeden z výskumov totiž naznačuje, že mesiac sa odpútava od planéty extrémnou rýchlosťou, akú nikto nepredpokladal, iné zase poukazujú záhadné svetelné škvrny.

Podľa dostupných informácií vedci momentálne uvažujú nad dvoma trasami. Dĺžka prvej trasy sa odhaduje na 2,6 roka a využije ťah motora iba na začiatku a na konci svojej cesty, v prípade použitia druhej trajektórie bude cesta trvať iba 2 roky a ťah motora bude konštantný počas celej cesty. Pre porovnanie, sonde Cassini, ktorá skúmala Saturn a jeho mesiace, trvala cesta takmer 7 rokov.

Ako bude  fungovať?

Čo sa týka samotného fúzneho pohonu, ten by mal využívať takzvanú aneutronickú fúziu, ktorá uvoľňuje až 80 % svojej energie vo forme nabitých častíc, zvyčajne protónov. Ako palivo bude slúžiť deutérium a izotop hélia-3, ktoré dokážu aj pri relatívne malom množstve prekonať v súčasnosti používané elektrické a chemické pohony.

Vedci tiež prezradili, že DFD spája efektivitu elektrických motorov s výkonom, aký poskytujú chemické motory, pričom v režime nízkej spotreby disponuje ťahom na úrovni 4 až 5 Newtonov.

Ďalšou obrovskou výhodou tohto pohonu je aj jeho všestrannosť. DFD totiž umožní napájať palubné systémy priamo bez nutnosti použitia rádioizotopových tepelných generátorov (RTG), ktoré sa používajú vo vesmírnych sondách, ktoré cestujú ďaleko od Slnka a nemôžu tak využiť solárne panely.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda