So sériou Call of Duty je to v hernom svete ako so športami. Otázka nie je, či sa dočkáme nového ročníka, ale kedy príde a akými novinkami bude chcieť hráčov zas a znova presvedčiť o svojej kúpe. Podobne ako minuloročný diel Modern Warfare, aj najnovší prírastok do akčnej série Black Ops zaradil spiatočku, nesnaží sa za každú cenu prekvapovať a prskať novinky zo všetkých strán.

Nový Peugeot ma odrovnal. Tento elektromobil by som ale radšej mal ako spaľovák

Herné nebo je tu. Prichádza prvý trailer na legendárnu českú hru

Za týždeň mi ukázal, prečo spaľováky vymierajú. Tento elektrický Mercedes má len jednu chybu

Namiesto toho sa nový diel vracia ku koreňom a nadväzuje na možno najlepší diel celej série, Call of Duty Black Ops. Vývojári z Treyarch si teda rozhodne neodhrýzli malé sústo, s výzvou sa však popasovali majstrovsky a Black Ops Cold War je v mnohých smeroch viac než len obstojným nasledovníkom. Svojho predchodcu však prekonať nedokáže.

Kde sme to skončili?

Z názvu nového Call of Duty pomerne jasne vyplýva, že dejovo je zasadené do čias Studenej vojny, nasiaknutých hromadným ozbrojovaním a neustálou jadrovou hrozbou. Špionáž amerických a ruských agentov tu bola na dennom poriadku a práve práca v prestrojení, získavanie utajených informácií a vypočúvanie svedkov, sú nosnými piliermi čerstvého pokračovania.

Jeho dej priamo nadväzuje na zmienený diel Black Ops z roku 2010 a zároveň slúži ako prequel k pokračovaniu Black Ops II, pravdepodobne preto netreba pripomínať, že príbehovú kampaň nového Call of Duty si najviac užijú predovšetkým fanúšikovia, ktorí majú udalosti zo zmienených dielov v živej pamäti.

Nielen kvôli dejovej nadväznosti, ale tiež vďaka skutočnosti, že sa tu hráč stretne so starými známymi v podobe Alexa Masona, Jasona Hudsona či Franka Woodsa. Pre plnohodnotný zážitok z kampane sa preto oplatí mať o týchto postavách a udalostiach prehľad.

Zoznámte sa, Bell

Hlavnou príbehovou premisou ani tentokrát nie je nič iné ako globálna teroristická hrozba, ktorú musí špeciálny tím Black Ops na čele s novým prírastkom a hlavnou postavou, agentom Bellom, v tichosti zlikvidovať.

Novinkou je, že hráč si môže ústredného protagonistu vytvoriť, čo sa odráža na bonusových vlastnostiach naprieč kampaňou. Nie, žiadny zdĺhavý editor výroby postáv nečakaj, podobizeň hlavnej postavy alebo jej hlas v priebehu kampane nikdy nespoznáš, hra ti dá na výber len pár vybraných kategórií, ktoré môžeš ovplyvniť.

Príbehová kampaň je plná sviežich noviniek. Nechýba medzi nimi napríklad tvorba postavy

Patria medzi nimi pohlavie, história hlavnej postavy ale predovšetkým jej charakterové vlastnosti, na základe ktorých je v kampani odomknutá dvojica trvalých perkov.

Môže to byť bonusové poškodenie výbušninami, rýchlejšie nabíjanie, vyššia hodnota života či ničivejšie zranenie nábojmi, k dispozícii je celkovo 15 oblastí, ktoré zásadne ovplyvňujú napredovanie príbehovou časťou hry. Tvorba postavy je navyše poňatá mimoriadne štýlovo, drobnú novinku preto vítame s otvorenou náručou a neurazili by sme sa, ak by týmto štýlom tvorcovia nastavili nový trend aj do budúcich dielov.

Úlohou hráča alias agenta Bella ako vitálneho prírastku do tímu Black Ops je nájsť a zlikvidovať nebezpečného ruského špióna menom Perseus. Ten sa v minulosti významnou mierou angažoval vo viacerých geopolitických krízach a aktuálne rozbehol svoj najväčší projekt, ktorý môže vyústiť až v globálnu katastrofu a nukleárnu vojnu.

Problémom je, že Perseus je duch, o ktorom má americká inteligencia žalostne tenkú zložku, začína sa teda identifikácia a hon na menej dôležité ciele, prostredníctvom ktorých sa Black Ops postupne šplhajú až na vrchol potravinového reťazca.

Studená vojna v plnej paráde

Zasadenie do Studenej vojny je vo veľkom prispôsobené aj hrateľnosti, ktorá atmosféricky dokonale vystihuje časy plné neistoty a napätia. Veľkú rolu na tom majú aj skutočné archívne zábery, ktoré naprieč kampaňou predstavujú misie a navodzujú neopakovateľný dobový šmrnc. Sme tak svedkami Reagonových príhovorov svojim verným Američanom, vidíme pochody ruských vojenských šíkov lemujúcich Červené námestie za sprievodu orchestrálnej hudby alebo sledujeme odpaľovanie ďalekonosných rakiet na cvičné ciele.

Dobové zábery dokonale nabudia na nadchádzajúce misie, niektoré z historických postáv sú aj priamo v hre

Videozábery sprevádzajú spustenie každej misie a zásadne sa podpisujú na navodení autentickosti. Niektoré modely historických postáv sú vsadené aj priamo v hre, hráč tak napríklad v Bielom dome stretne hlavu amerického národa, prítomnosť ktorého len podčiarkuje vážnosť situácie, v ktorej sa špeciálny tím ocitol.

Misie postupne vedú do Východného Berlína, na zasnežený Ural či dokonca do srdca ruskej spravodajskej služby, prísne stráženého centra KGB, kde má hráč na výber viacero možností riešenia problému. Prostredie sa nikdy neopakuje a predovšetkým vyobrazenie Berlína atmosférou pripomína slávne špionážne filmy.

Svoju zásluhu na tom má aj nová postava Russell Adler, ktorého minulosť je opradená rúškom tajomstva, polovicu tváre mu zdobí škaredá jazva a s bujarým účesom i hnedou koženou bundou dokonale dotvára imidž 70-tych rokov. Autori aj vďaka podobným detailom danú dobu jednoducho vystihli na jednotku s hviezdičkou a špionážny nádych patrí k najsilnejším zbraniam (nielen) príbehovej kampane.

Atmosfére Studenej vojny je samozrejme prispôsobená hrateľnosť, ktorá kladie veľký dôraz na tichú likvidáciu nepriateľov viac ako kedykoľvek pred tým. Dvojnásobne to však platí pre zhromažďovanie dôkazov, ktoré sú sprístupnené na štýlovej tabuli v úkryte jednotky a na ich základe hráč môže vo veľkom ovplyvniť nielen výsledok voliteľných misií, ale tiež záver celej hry.

Prvýkrát aj s potrebou rozmýšľať

Podobne ako niektoré z predchádzajúcich dielov aj nové Call of Duty ponúka viacero príbehových ukončení. Konkrétne sa bavíme o troch rôznorodých koncoch, ktoré vo veľkej miere závisia od toho, ako veľmi príbehová kampaň vtiahne do deja a koľko času je hráč ochotný venovať vyhodnocovaniu dôkazov a poskladaniu si celej skladačky.

Pri priamočiarom prístupe a bezhlavom prechádzaní jednej misie za druhou sa príbehová kampaň dá dokončiť už za štyri hodiny, čo je žalostne málo. Pre zhromaždenie všetkých dôkazov a odomknutie rôznych koncov však herný čas narastie kľudne na trojnásobok. Všetko záleží od toho, ako veľmi príbeh chytí.

Značná časť kampane prebieha aj v úkryte, kde sa môžeš porozprávať s vedľajšími postavami alebo analyzovať nájdené dôkazy

Analýza dôkazov prebieha v úkryte jednotky medzi jednotlivými misiami. Zachytené dokumenty, nahrávky či fotografie majú spravidla len charakter doplnkových materiálov, v niektorých prípadoch však predsa len bude potrebné rozhýbať mozgové závity. Reč je o dvojici voliteľných misií, v ktorých sa od hlavnej postavy očakáva správna identifikácia ruských agentov či dekryptovanie diskety s cenným intelom od bývalého tajného agenta, ktorého do služieb zlanárila konkurenčná KGB.

Autori si dobre uvedomovali, že čítanie siahodlhých textov a poslúchanie nahrávok väčšinu akčne ladeného herného publika príliš baviť nebude, relevantné dôkazy potrebné k objasneniu zadania sú preto automaticky kategorizované. Mravčia práca je tak značne zjednodušená, ani za týchto okolností však riešenie neprichádza zadarmo a súvislosti si treba pospájať.

Parádna hrateľnosť, hlúpa AI

Netreba sa báť, že by Call of Duty bolo len o čítaní textov a analýze materiálov. Hrateľnosť je opäť zábavná, extrémne dynamická a kampaň ponúka viacero ikonických momentov. Po prejdení hry síce musíme skonštatovať, že v rámci série sme sa dočkali aj citeľne zapamätateľnejších chvíľ, Cold War ale predchodcom hanbu rozhodne nerobí a po akčnej stránke opäť kráľovsky baví.

Jednotlivé úrovne sú stavané ako na tiché zakrádanie, tak na priame strety, hlavný hrdina si samozrejme vyskúša aj ťažkú vojenskú mašinériu, napríklad pri riadení helikoptéry vo Vietname či za ťažkým delom ruského obrneného transportéra.

Na rozdiel od predchádzajúceho dielu Modern Warfare sa nová hra miestami nebojí situácie aj odľahčiť, či už použitím ikonických rockových skladieb alebo vtipnejších situácií (scéna s figurínou). Zároveň sa tvorcovia snažia predstaviť aj nové, neopozerané prostredie, za čo ich tiež chválime. Mimoriadne sviežo v tomto smere vyznela napríklad pasáž v tréningovom centre Specnaz.

Príbehová kampaň naopak stráca dych pri správaní protivníkov, ktorí miestami naozaj pôsobia len ako materiál na odstrel. Nepriateľskí vojaci sa bez váhania rozbehnú proti vašej hlavni, keď sa aj schovajú, spravidla im trčí polovica tela alebo jednoducho vykuknú presne v mieste, kde ich s namierenou zbraňou očakávate.

Žiadne taktické postupy, snaha o obkľúčenie alebo využitie počtu vo svoj prospech sa nekoná, čo pomerne zásadne kazí výsledný, inak vynikajúci, príbehový zážitok. Hlavne, keď sa hra tvári, že proti vám vysiela elitné vycvičené komando.

Správanie protivníkov je mizerné, príliš lepšie si nevedú ani parťáci v zbrani, ktorí nemajú problém vbehnúť pod hodený granát

Spomenúť treba aj ďalšiu zásadnú novinku, a to dialógové okná. Vôbec prvýkrát v histórii Call of Duty obsahuje krátke dialógy, v ktorých si hráč môže vybrať jednu z možností riešenia problému. Chytiť zajatého utečenca alebo ho zhodiť zo strechy?

A čo so zajatým kolaborantom, ktorého vypočúvajú komunisti? Rozhodovanie o osude postáv patrí k príjemným spestreniam, aj keď na napredovanie hry majú len malý vplyv. To isté platí aj o voliteľných dialógoch v centrále, pri ktorých je možné vyspovedať svoj tím a dozvedieť sa viac o jeho členoch.

Chválime aj audiovizuálnu stránku hry, ktorá je na next-gen konzolách nanajvýš pôsobivá. Hru sme hrali na Xbox Series X, ktorý hru ponúka pri stabilných 60 fps a 4K rozlíšení. Textúry sú detailné a ostré, počas napredovania kampaňou sme nezaznamenali jediný technický nedostatok. Tie sa občas dostavili len v zombie móde, kde dochádzalo k screentearingu, veríme však, že vývojári si na problém posvietia v prichádzajúcich aktualizáciách.

Multiplayer bez väčších zmien

Príbehová kampaň je samozrejme len krátkym spestrením hry a väčšina akcie chtivých fanúšikov bude čas tráviť v multiplayeri, prípadne čeliť vlnám zombíkov v zombie móde. Nové Call of Duty sa aj v tomto smere vracia späť ku koreňom, čo je však v prípade online zápolenia trocha na škodu, pretože pôsobí ako prílišná stávka na istotu, ktorá navyše dopláca na nedostatok obsahu.

Multiplayer na výber ponúka len osem základných máp, ktoré síce dizajnovo ohromia, zároveň sa ale rýchlo zunujú. Originálne pôsobí napríklad mapa Armada, v ktorej súboje prebiehajú na lietadlových lodiach. Zaujme aj slnkom nasiaknutá púšťna mapa Cartel či nočné Miami, ponúkajúce najväčšiu variabilitu a ohúri aj krásnou hrou so svetlom a jeho odrazmi. Problémom zároveň je, že mapy sa predovšetkým v móde 6 vs 6 zdajú príliš veľké a s prehľadom sa môže stať, že sa na obrazovke chvíľu absolútne nič nedeje.

Nové Call of Duty okrem starých známych režimov ako Team Deathmatch či mimoriadne zábavný Domination, ponúka aj niekoľko noviniek. Pravdepodobne najviac zaujme nový mód Fireteam, v ktorom sa na rozľahlej mape stretne 40 hráčov rozdelených do 10 samostatných tímov.

Úlohou je pozbierať urán roztrúsený po mape a zhotoviť z neho bombu, za odpálenie ktorej tím dostáva masívny bodový bonus. Nový mód spočiatku pôsobí trocha chaoticky, s narastajúcim herným časom sa však stáva čoraz zábavnejším a z nášho pohľadu ide o najhodnotnejší prídavok do multiplayeru. Predovšetkým pri správnom tíme ochotnom spolupracovať.

Nové módy sú zábavným spestrením, celkovo multiplayer prináša starý známy zážitok

Za vyskúšanie určite stojí aj mód Combined Amrs: Assault, ktorý kladie dôraz na využívanie vojenskej mašinérie ako tankov či snežných skútrov. Hra prebieha v režime 12 v 12, úlohou tímu je obsadzovať zadané lokality, ktoré sa čoraz viac približujú k nepriateľskej pozícii.

Posledným novým módom je Escort VIP (6 v 6), kde je náhodne zvolený hráč zbavený svojej výstroje a musí sa dostať do určenej zóny. Úlohou jeho tímu je zabezpečiť hladký presun, nepriateľský tím musí VIP agenta naopak zlikvidovať. Nový režim zároveň nabáda na taktický organizovaný postup a spoluprácu, keďže každý hráč má len jeden život.

V ostatných oblastiach je multiplayer nového Call of Duty starou známou klasikou, ktorá opäť nadchne dynamickou a extrémne rýchlou hrateľnosťou, no dopláca na nedostatok obsahu a občas tiež prílišnú rozľahlosť herných máp.

Ponuka herných módov je dostatočná, zamrzí snáď len absencia niektorých vydarených režimov z minuloročného dielu. V ostatných smeroch online hra neponúka nič, čo by sme tu pred tým nemali a fanúšikovia sa v online hre budú cítiť ako doma.

Zombie zabavia, ale nenadchnú

To isté by sa dalo povedať aj o zombie móde. Zopár zmien tu nájdeme, nejde ale o nič revolučné a hra sa aj v tomto smere vybrala známou vyšliapanou cestou. Podobne ako multiplayer je aj zombie mód predstavený efektným úvodným videom, ktoré navnadí na atmosferický zážitok. Zombie mód začína flasbackom do Druhej svetovej vojny, kedy ruskí vojaci v poľskom atómovom kryte prebudili krvilačných zombíkov a na stabilizáciu nákazy je do oblasti vyslaný špeciálny tím.

Úlohou hráča v rámči 4-člennej jednotky je čeliť prichádzajúcim vlnám zombíkov, ktorí sú každou vlnou silnejší a nebezpečnejší. Na výber je buď nekonečný príval zombíkov alebo režim obmedzený na 20 vĺn, ktorý navyše vo vybraných častiach ponúka možnosť extrahovať tím a získať tak odmeny za (čiastočné) splnenie misie.

Zásadnou novinkou je možnosť použitia operátorov z multiplayeru aj v zombie móde, a to vrátane ich výstroje, nie je preto potrebné začínať len so základnou výstrojou ako tomu bolo v predchádzajúcich dieloch.

Zombie mód je obmedzený len na jednu mapu, pre majiteľov PlayStation konzol hra ponúka aj bonusový režim s názvom Zombies Onslaught, pozostávajúci z kooperácie dvoch hráčov na multiplayerových mapách. Keďže sme hru hrali na Xbox Series X, nemali sme možnosť ho vyskúšať, celkovo však zombie doplnok v porovnaní s predchodcami prakticky v ničom neprekvapuje.

Opäť skvelý zážitok

Najsilnejšou zbraňou nového Call of Duty je podľa nášho názoru kampaň, ktorá predstavuje viaceré nové mechaniky a dokonale navodzuje atmosféru špionáže, dvojitých agentov a strachu z nukleárnej vojny, ktorá dané obdobie sprevádzali.

Príbehová línia je zábavná, príjemným osviežením je aj manipulácia s dôkazovými materiálmi, ktoré vôbec prvýkrát v histórii značky prinútia hráča premýšľať. Vynikajúci dojem z príbehu kazí len jeho prílišná krátkosť, aj napriek tomu sa však nebojíme príbehovú kampaň zaradiť k tým najlepším, aké sme v rámci značky doposiaľ mohli vidieť.

O niečo iný príbeh sa už píše pri multiplayeri a zombie móde, ktoré stále ponúkajú skvelú zábavu, zároveň sa ale nedá povedať, že by zážitok posunuli na novú úroveň. Nádych novoty síce vývojári vniesli aj do týchto oblastí, vo výsledku však stále ide o tú istú hrateľnosť, ktorej sme sa nasýtili už v predchádzajúcich dieloch alebo v Call of Duty: Warzone, ktoré je navyše dostupné bezplatne.