V tomto texte boli použité materiály TASR.

Energetická efektívnosť budov sa v Európe mení z odporúčaného štandardu na tvrdú nevyhnutnosť. Nová európska smernica dáva jasný rámec tomu, ako budú členské štáty stavať, obnovovať a prevádzkovať budovy v najbližších desaťročiach. Slovenská komora stavebných inžinierov pripomína, že ide o jednu z najzásadnejších zmien v prístupe k budovám a dotkne sa prakticky každého vlastníka nehnuteľnosti. Zásadným cieľom je bezemisnosť. A tá sa podľa ministerstva dopravy stáva novým meradlom kvality výstavby.

Smernica na úrovni EÚ presúva ťažisko diskusie z úspor energie na úsporu emisií. „Doteraz sme sa zameriavali na znižovanie spotreby energie, teraz sa posúvame k znižovaniu emisií,“ pripomína riaditeľka odboru stavebníctva na Ministerstve dopravy SR Alena Ohradzanská. Prakticky to znamená, že už nestačí len zatepliť fasádu či vymeniť okná. Nový systém hodnotenia bude sledovať, odkiaľ energia pochádza, ako sa vyrába a či jej spotreba nevedie ku klimatickej záťaži.

Od roku 2030 sa bezemisné budovy stanú štandardom novej výstavby. Podmienkou pritom bude dôraz na obnoviteľné zdroje. Solárne panely, tepelné čerpadlá či ďalšie nízkoemisné technológie sa majú stať bežnou súčasťou projektov, najmä vo verejných nebytových objektoch, kde bude inštalácia slnečných technológií povinná a časovo rozvrhnutá podľa veľkosti podlahovej plochy.

Investície, ktoré majú znižovať budúce náklady

Cieľom je nielen modernizovať budovy, ale zároveň aj motivovať vlastníkov, aby investovali do sebestačných riešení. Podľa ministerstva dopravy na to bude k dispozícii súbor finančných nástrojov, od Programu Slovensko cez Štátny fond rozvoja bývania až po nové mechanizmy naviazané na systém emisných povoleniek ETS2. Vlastníkom má prispieť aj jednoduchá ekonomická rovnica: čím viac obnoviteľných zdrojov budova využíva, tým nižšie má prevádzkové náklady.

„Návratnosť závisí od konkrétneho riešenia a technickej uskutočniteľnosti na konkrétnej budove. Nové budovy sa navrhujú jednoduchšie, pri existujúcich máme limity,“ hodnotí Ohradzanská. Práve limity existujúcich stavieb však smernica zohľadňuje, nové pravidlá sa neuplatnia tam, kde by boli technicky neuskutočniteľné.

Copilot Designer

Kľúčovým nástrojom pre orientáciu vlastníkov má byť nový systém Národných plánov obnovy, aktualizovaný v päťročných intervaloch. Súčasťou je aj tzv. pasport obnovy, ktorý predstavuje odborný návod opisujúci najvhodnejšie opatrenia, ich poradie a odhadovaný prínos. Dokument síce nebude záväzný, no má slúžiť ako praktický manuál pri modernizácii.

Certifikácia, elektromobilita a technické limity

Smernica významne rozširuje povinnosť energetickej certifikácie. Po novom sa bude týkať všetkých verejných budov, nielen tých často navštevovaných. Zapracované sú aj požiadavky elektromobility: nové aj významne obnovované budovy musia počítať s nabíjacími bodmi a kabelážou pre elektroautá, aby sa stali plnohodnotnou infraštruktúrou budúcnosti.

Pri starších objektoch však bude vždy rozhodovať odborné posúdenie. Nie každá strecha unesie solárne panely a nie každá lokalita má vhodné podmienky pre ich efektívnu prevádzku. „Projektant by mal zhodnotiť, či strešná konštrukcia z hľadiska statiky alebo z iných dôvodov je spôsobila na inštaláciu panelov, alebo nie,“ vysvetľuje Ohradzanská. Ak odborník potvrdí, že inštalácia nie je možná, sankcie sa neuplatnia.

Nové pravidlá tak smerujú Slovensko aj Európu k ambicióznemu cieľu: dekarbonizovať fond budov do roku 2050. Hoci ide o dlhodobý proces, jeho dopady sa začnú prejavovať už v najbližších rokoch. Modernizácia nehnuteľností bude komplexnejšia, technologickejšia a najmä nevyhnutná, či už z ekonomických, alebo klimatických dôvodov.

Čítajte viac z kategórie: Ekológia