Mesiac je ďalším krokom ľudstva v expanzii do vesmíru po tom, čo sa nám podarilo úspešne udomácniť na obežnej dráhe našej vlastnej planéty. Už dlhšiu dobu je známe, že sa na Mesiaci nachádza voda, avšak najnovší objav vrhá svetlo na úplne nový zdroj s extrémnym množstvom kvapaliny, bez ktorej sa nikam nedostaneme, informuje ScienceAlert.

Skrýva sa v skle

Za novým objavom stojí nesmierne úspešná čínska sonda Chang’e 5, ktorej sa podarilo dopraviť naspäť na Zem vzorky lunárneho regolitu. Ten vedci naďalej skúmajú a našli v ňom aj miniatúrne guľôčky zo skla, ktoré vznikli počas nárazov meteoritov a zaujímavosťou je, že sa ich v lunárnom regolite nachádza ohromné množstvo.

Tieto guľôčky sú schopné uchovávať vodu, ktorá na Mesiaci vzniká vďaka solárnej radiácii. Nejedná sa pri tom o veľký podiel a na gram hmotnosti takýchto guľôčok pripadá len asi 0,002 gramu vody, avšak napriek tomu je celkové množstvo takto uloženej vody obrovské a to vďaka veľkému množstvu samotných guľôčok.

He a spol./Nature Geoscience

Celkovo sa má jednať až o neuveriteľných 300 miliárd ton vody, zatiaľ však nie je možné toto číslo potvrdiť s vysokou presnosťou, keďže sa rozloženie v regolite môže líšiť podľa oblasti. Toto množstvo je porovnateľné s menším morom, problémom je však, že je nutné takto uloženú vodu extrahovať.

S tým sa však počítalo už od počiatkov projektov, ako je Artemis, v rámci ktorého chce ľudstvo vybudovať na Mesiaci základňu a tak aj trvalú prítomnosť, ako sa to podarilo na obežnej dráhe pomocou Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Jedná sa o obnoviteľný zdroj

Hľadanie zdrojov na cudzích vesmírnych telesách, ktoré chceme navyše kolonizovať, je nesmierne dôležité. O to väčším potešením je, ak sú tieto zdroje obnoviteľné, čo je aj prípad vody viazanej na guľôčky zo skla. Na základe podrobného výskumu regolitu a solárnej radiácie vedci predpokladajú, že tieto guľôčky dokážu naakumulovať vodu len v priebehu niekoľkých rokov, vysvetľujú v štúdii zverejnenej v žurnále Nature.

NASA

Získavanie vody na Mesiaci tak môže byť nielen oveľa jednoduchšie, ale navyše aj dlhodobo udržateľné a nebude hroziť, že sa voda na jednom mieste minie a bude nutné ju do základne či kolónie transportovať na veľkú vzdialenosť.

Voda na Mesiaci pritom nie je potrebná len pre stravovanie astronautov, ale tiež na výrobu paliva a je možné ju neskôr využiť aj v lunárnom priemysle.