Zasiahneme vás kdekoľvek, vyhráža sa ázijský štát Amerike. Jeho nová zbraň má dolet až 1 200 km

V tomto texte boli použité materiály TASR.

V nedeľu došlo v Teheráne k významnému odhaleniu. Irán verejne predstavil svoju novú balistickú raketu na tuhé palivo, ktorá má dosah až 1 200 kilometrov. Oznámenie sa objavilo počas vysielania iránskej štátnej televízie, kde raketu prezentovali ako najnovší úspech krajiny v oblasti obrany, pričom hlavný priestor dostal rozhovor s ministrom obrany Azizom Násirzádehom.

Minister vo vyhlásení adresovanom hlavne Spojeným štátom a Izraelu varoval, že ak by ktorákoľvek z týchto krajín začala vojenský konflikt, Irán má schopnosť okamžite zasiahnuť ich záujmy kdekoľvek na svete.

„Ak túto vojnu začnú USA alebo sionistický režim, Irán sa zameria na ich záujmy, základne alebo ozbrojené sily – kdekoľvek sa nachádzajú a kedykoľvek to bude považované za potrebné. Neprechovávame žiadne nepriateľstvo voči susedným krajinám, ale našimi cieľmi sú americké základne,“ povedal Násirzádeh.

Použitie výrazu „sionistický režim“ je v Iráne bežným označením Izraela, ktorý Teherán dlhodobo vníma ako svojho úhlavného nepriateľa.

Napätie sa stupňuje

Toto oznámenie prichádza v čase, keď napätie na Blízkom východe dosahuje nové rozmery. Irán naďalej poskytuje podporu viacerým militantným skupinám, ktoré sa hlásia k tzv. osi odporu. Tá zahŕňa húsíjskych povstalcov v Jemene, libanonský Hizballáh, palestínsky Hamas v Pásme Gazy a tiež šiitské ozbrojené frakcie pôsobiace v Iraku. Ich aktivity čoraz častejšie eskalujú napätie medzi regionálnymi aktérmi a západnými mocnosťami.

Krátko pred vystúpením iránskeho ministra obrany prišiel ďalší znepokojujúci moment. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu totiž varoval Irán pred dôsledkami po tom, čo húsíjskí povstalci údajne podnikli raketový útok na letisko Bena Guriona v Tel Avive. Pripomeňme, že tieto dve krajiny si vlani v októbri po prvý raz vymenili priame vojenské údery, čo len zvýšilo obavy z možného širšieho konfliktu.

Bing/Chickenonline/Pixabay/Úprava redakcie

Rokovania stále prebiehajú

Na pozadí týchto udalostí prebiehajú aj diplomatické snahy o zmiernenie napätia. Spojené štáty a Irán od 12. apríla vedú prostredníctvom Ománu rokovania o jadrovom programe Teheránu. Ide o prvé priame kontakty na takejto úrovni od roku 2018, kedy sa USA pod vedením prezidenta Donalda Trumpa jednostranne stiahli z jadrovej dohody uzavretej o tri roky skôr. Odvtedy sa vzťahy medzi oboma krajinami výrazne zhoršili a rastie riziko vojenského stretu.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio medzitým pre televíziu Fox News vyhlásil, že Irán by mal okamžite zastaviť obohacovanie uránu. „Jediné krajiny na svete, ktoré obohacujú urán, sú tie, ktoré majú jadrové zbrane,“ upozornil Rubio v rozhovore, čím naznačil, že Washington považuje iránske jadrové ambície za neprijateľné.

Z Bieleho domu zaznievajú podobne ostré varovania. Prezident Trump, ktorý sa po návrate do úradu usiluje o vyjednanie novej jadrovej dohody, už Iránu pohrozil vojenským zásahom, ak diplomacia zlyhá.

Čítajte viac z kategórie: Novinky