Môže sa laureát Nobelovej ceny mýliť natoľko, že si z neho aj o 12 rokov neskôr robí svet žarty? Vyzerá to tak, že áno a môže za to bitcoin. Ten ukázal, že ani jeden z najlepších ekonómov na svete kryptomenám vlastne takmer vôbec nerozumie.

V jeho dnes už svetoznámej predpovedi, že bitcoin je bublina, ktorú čaká kolaps, ale poukázal na jeho zásadný problém. Ten pretrváva dodnes a aj keď ho vieme odstrániť, zrejme sa tak v dohľadnej dobe nestane. Môže sa teda jeho hrozivá predpoveď stále naplniť?

Bitcoin pripomína prvé peniaze

Vo svojom neslávne známom článku pre The New York Times zo septembra 2011 Paul Krugman, americký ekonóm a držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008, nepriamo povedal, že bitcoin (a vo všeobecnosti kryptomeny) vo fungujúcej ekonomike nemá budúcnosť.

„Moja prvá reakcia na Bitcoin bola, že som si povedal, čo je nové? Máme veľa spôsobov, ako uskutočňovať platby elektronicky; v skutočnosti je veľká časť bežného peňažného systému už virtuálna a spolieha sa skôr na digitálne účtovníctvo než na zelené papieriky,“ otvára svoj článok Krugman, ktorý neskôr priznáva, že bitcoin prináša isté zmeny.

Hlavnou inováciou je decentralizovaný charakter kryptomien. Okrem decentralizácie sa ale pozeráme aj na ďalšiu zásadnú zmenu, ktorú tradičný finančný systém už dekády nevyužíva. „Bitcoin namiesto toho, aby stanovil hodnotu virtuálnej meny v podobe zelených papierikov, stanovuje celkové množstvo kybernetickej meny a necháva jej dolárovú hodnotu kolísať,“ konštatuje Krugman.

Unsplash/Kanchanara/Art Rachen

V podstate ide o akúsi obdobu „zlatého štandardu“, vysvetľuje laureát Nobelovej ceny. Zlatého štandardu sme sa definitívne zbavili až v roku 1971, kedy ho americký dolár, svetová rezervná mena, úplne prestala využívať.

V praxi to znamená, že maximálny počet bitcoinov (ako aj uncí zlata) je obmedzený a raz sa dostaneme do bodu, kedy už viac bitcoinov (a zlata) skrátka nedokážeme vyťažiť. „Bitcoin v podstate vytvoril svoj vlastný súkromný svet zlatého štandardu, v ktorom je peňažná zásoba pevne stanovená, a nepodlieha zvyšovaniu prostredníctvom tlačiarenského lisu,“ pokračoval.

To veľmi pripomína systém, ktorým fungovali úplne prvé peniaze. Rozdiel je v tom, že adopcia bitcoinu je zamýšľaná celosvetovo, zatiaľ čo prvé platidlá západných kultúr pred 2700 rokmi boli využívané len lokálne – ako píše World History Encyclopedia, úplne prvé mince v tomto období razili Lýdovia. V danom období bolo absolútne nereálne, aby sa vyťažili všetky cenné kovy, v praxi teda absolútne žiadne obmedzenie neexistovalo.

Čítaj viac z kategórie: Krypto