Šírenie koronavírusu v rámci Európy aktuálne vyvoláva v niektorých ľuďoch veľkú paniku. V tomto článku preto zhrnieme niekoľko faktov, ktoré ti ho pomôžu pochopiť a porozumieť jeho správaniu.

Lekári boli zúfalí. Dôchodca s covidom bojoval 613 dní, vírus v ňom 50-krát zmutoval

Koronavírus známy aj ako Covid-19 aktuálne netrápi len Čínu. V našej aglomerácii totiž vyvoláva obavy hlavne jeho šírenie naprieč Európou. Namiesto toho, aby sme šírili paniku, poďme si povedať o koronavíruse niekoľko známych faktov.

Výskyt koronavírusu

Nový koronavírus bol prvýkrát identifikovaný ešte 8. decembra 2019 v čínskom meste Wu-chan v provincii Hubei. S počiatku bol lokalizovaný na mesto Wu-chan, no postupne sa rozšíril až do 8 miest, čo prinútilo čínsku vládu uzatvoriť mestá a nariadiť karanténu pre zastavenie jeho šírenia. Aktuálne sa po viac ako troch mesiacoch vírus rozšíril už aj do Európy.

Ak sa pozrieme na údaje z mapy výskumného centra CSSE, môžeme vidieť, že najviac vírus trápi Taliansko. V dobe písania článku počet nakazených v Taliansku prekročil 2000 prípadov z čoho bolo registrovaných 52 úmrtí a 149 vyzdravených jedincov. Druhým najväčším počtom trpí Francúzsko (191, 3 úmrtia), potom Nemecko (165), Španielsko (120), Švajčiarsko (42), Veľká Británia (40) a Nórsko (25). Okrem francúzska v ostatných spomenutých krajinách zatiaľ nedošlo k úmrtiam!

Výskyt koronavírusu v ostatných krajinách doposiaľ neprekročil 20 prípadov. Najbližšie k nám sa vírus vyskytol v susednom Rakúsku (18) a Českej republike (4). Opäť je potrebné zdôrazniť, že ani v týchto krajinách nedošlo k žiadnemu úmrtiu. Taktiež pripomíname, že čísla sa neustále menia a počet nakazených ako aj úmrtí môže byť každým dňom odlišný.

Aký je pôvod koronavírusu a ako sa ním ľudia nakazili

Touto tematikou sme sa zaoberali v samostatnom článku. Pre zhrnutie ale uvedieme, že pôvod koronavírusu Covid-19 zachádza do zvieracej ríše. Na základe posledných štúdii sa zistilo, že genetické sekvencie koronavírusu sú príbuzné s koronavírusmi netopierov, pričom isté medziprodukty sekvencií ukazujú pravdepodobne aj na šupinavce.

Koronavírus sa však zriedkavo prenesie na človeka. K tomu musia byť splnené isté kritéria ako dostupnosť hostiteľových buniek a schopnosť proteínov koronavírusu rozoznať a viazať sa na štruktúry týchto buniek. Prvá kritéria bola splnená pravdepodobne na miestnom trhu vo Wu-chane, na ktorom sa vyššie spomenuté druhy zvierat predávali.

Druhá kritéria je splnená tým, že proteíny koronavírusu sú celkom úspešné v rozpoznávaní receptorov buniek, k čomu im slúži takzvaný S-protein a jeho podjednotka S1. Ten sa dokáže viazať na bunky viacerých druhov cicavcov, pričom dokáže napadnúť epitelové alebo povrchové bunky ľudských dýchacích ciest. Po splnení oboch kritérií stačil k nakazeniu človeka len jeden jediný prípad. Odvtedy sa vírus šíri už len z ľudí na ľudí.

Ako sa môžem nakaziť koronavírusom?

Ako bolo spomenuté vyššie, aktuálne sa koronavírus šíri medzi ľuďmi, pričom náznaky ukazujú, že sa šíri podobne ako chrípka. Najväčším rizikom prenosu je preto kašeľ a kýchanie, pretože sekréty ako hlien či sliny obsahujú aj samotný vírus. Keď infikovaná osoba kašle, kýcha alebo aj hovorí, vypúšťa do vzduchu malé kvapôčky, ktoré prenesú vírus von z tela.

Pokiaľ človek nie je v priamom kontakte s nakazenou osobou alebo v priamej trajektórii s kýchnutím takéhoto človeka, nebezpečenstvo nákazy nehrozí. Predpokladá sa, že kvapôčky po kýchnutí neprekročia viac ako 2 metre. Ďalším rizikom nákazy je, ak si ľudia pri kýchaní zakrývajú rukami ústa.

Sekréty na rukách, hoci aj nebadateľné, môžu pri podaní rúk s inými osobami preniesť vírus. Preto je na mieste výstraha, aby sa ľudia nedotýkali rukami úst, nosa či celkovo tváre. Platí pravidlo, že ruky si treba čo najčastejšie umývať a to hlavne pred jedlom a dotyku s ním. Treba si tiež uvedomiť, že po kontakte s rukou môže byť vírus prenesený aj na rôzne povrchy.

Štúdia zverejnená nedávno poukazuje na fakt, že ľudský koronavírus môže zostať infekčný na istých druhoch neživých povrchov až 9 dní pri izbovej teplote. Štúdia však zdôrazňuje, že koronavírus sa dá účinne a rýchlo zlikvidovať za pomoci klasických dezinfekčných prostriedkov. Takisto naň vplýva aj teplota, po ktorej zvýšení sa lipidová vrstva koronavírusu narúša a vírus sa rozpadá.

Aká je možnosť, že po nakazení umriem?

Podľa doterajších údajov je možné povedať, že úmrtnosť súvisí hlavne s vekom. Covid-19 sotva vykazuje nejaké príznaky u detí, dokonca aj u bábätiek. Takisto nie je známe, že by v Číne a iných častiach sveta došlo k úmrtiu u mladistvých. U detí je pozorovaný iný problém a to ten, že môžu vírus bez príznakov preniesť na staršie osoby.

Podľa najnovších údajov z Čínskeho centra pre kontrolu chorôb je miera úmrtnosti vo veku od 10 do 50 rokov 0,2 až 0,4 %. Od veku 50 rokov existuje len 1,3 % šanca na to, že nakazený jedinec umrie. Po 60. sa percento dvíha na 3,6 % až po 8 % v prípade prekročenia 70 roku života. Po 80-tke sa percento zvyšuje na 14,8 %. Tieto čísla tak ukazujú, že úmrtnosť je stále pomerne nízka.

Riziko stúpa s vekom, pretože starší ľudia častejšie trpia inými chorobami, ako je rakovina alebo stavy spôsobujúce vysoký krvný tlak, cukrovku alebo trpia inými pľúcnymi chorobami. Celkovo bolo na základe prvých odhadov určené, že miera úmrtnosti v Číne, ktorá je epicentrom, osciluje okolo hodnoty 2 %.

Nové informácie tiež hovoria, že ženy sú voči koronavírusu odolnejšie a majú vyššie šance na prežitie ako muži. Miera úmrtnosti mužov je o 2,8 % vyššia ako u úmrtnosti žien, pri ktorých činí 1,7 %. „Niektoré imunitne relevantné gény, napríklad gény, ktoré sú zodpovedné za rozpoznávanie patogénov, sú kódované na chromozóme X. Pretože ženy majú dva chromozómy X a muži majú len jeden chromozóm, ženské pohlavie má v boji voči koronavírusu výhodu,“ vysvetľuje virológ  Thomas Pietschmann

Ako sa chrániť voči nakazeniu

Je známe, že rúška voči nakazeniu sa koronavírusu nie sú veľmi účinné. Ich použitie je vhodné vtedy, ak vieme o danom jedincovi, že je nakazený. Rúško potom môže zastaviť pomerne vysoké množstvo nakazeného sekrétu pri kašli či kýchaní danej osoby. Ak sa ale chceme účinne chrániť voči nakazeniu koronavírusom, treba dôrazne zvážiť cestovanie do postihnutých oblastí.

Takisto je rozumné sa vyhnúť osobám, ktoré z daných oblasti pricestovali. V niektorých štátoch sa hromadne rušia akcie či konferencie, ktoré na jednom mieste zhromažďujú veľký počet ľudí. Preto je rovnako rozumné vyhnúť sa takýmto miestam. Zároveň platí, že je potrebné dodržiavať osobnú hygienu, umývať si častejšie ruky a pokiaľ možno, nedotýkať sa nimi priamo tváre a nosa.

Netreba však zabúdať na to, že na svete nie sme sami. Treba myslieť aj na iných a teda ak pociťuješ horúčku a máš symptómy ako kašeľ a kýchanie, nos pri sebe papierové obrúsky. Tie zabránia prenosu sekrétu na holú ruku a takisto zabránia potencionálnemu prenosu vzduchom na iné osoby. Po kýchaní a kašli je potrebné sa vreckoviek zbaviť v uzavretom odpadkovom koši a nezabudnúť na umytie rúk.

Aké sú príznaky a kedy môže byť človek nakazený?

Hoci sa koronavírus prirovnáva ku chrípke, príznaky sú predsa len mierne odlišné. Nakazenie koronavírusom spôsobuje horúčku, kašeľ a ťažkosti z dýchaním. Na rozdiel od nádchy nespôsobuje výtok z nosa alebo jeho upchávanie. Čínski vedci tvrdia, že až 80 % prípadov nákazy koronavírusom sa prejavuje miernymi príznakmi.

Ak takéto príznaky pociťuješ, neznamená to ale, že hneď musíš utekať k lekárovi. Vo väčšine prípadov sa testy na prítomnosť koronavírusu vykonávajú vtedy, ak daná osoba bola v nedávnej minulosti v oblastiach nákazy alebo bola v kontakte s osobami z týchto oblastí. Celkovo platí, že po infikovaní vírusom trvá 2 až 14 dní, kým sa prejavia prvé príznaky. V priemere je zhruba päť dní.

Ak sa počas toho tvoje príznaky nezlepšia, prípadne sa zhoršia, až vtedy odporúčame konzultáciu s lekárom. Najprv je ale situáciu a tvoj zdravotný stav lepšie konzultovať telefonicky s lekárom. Až po vyhodnotení lekára navštív kliniku, nie však skôr. Stále platí, že treba okrem seba, dbať aj na zdravie ostatných ľudí a používať minimálne papierové vreckovky pri kýchaní, či rúška tak, ako to bolo popísané vyššie.

Kedy bude koronavírus pod kontrolou?

Na túto otázku neexistuje jasná odpoveď. Vedci a virológovia sa vo veľkom snažia vyvinúť účinnú vakcínu proti koronavírusu. Niektoré z vakcín sa už testujú a treba povedať, že v rekordnom čase. Aktuálne však neexistuje žiadna oficiálna vakcína alebo liek. Preto platí, že obozretnosť a prevencia je najlepší liek.

Zdá sa však, že oteplenie by mohlo priniesť ukončenie šírenia koronavírusu. Vyššie spomenutý virológ Thomas Pietschmann tvrdí, že šírenie Covid-19 by mohlo mať rovnaký priebeh ako v prípade chrípky. Pri vyšších teplotách sú koronavírusy menej stabilné a rozpadajú sa. Prirodzený príchod jari by preto mohol zastaviť šírenie koronavírusu, no tento predpoklad virológa zatiaľ nebol overený.

Dúfame preto, že bude mať pravdu, alebo sa čoskoro objaví účinná vakcína. Každopádne platí, že netreba robiť paniku a vykupovať obchody. Stále si treba zachovať rozvahu a rozumne sa chrániť.