Napriek desaťročiam veľkých protestov a ostrej kritiky zo strany prakticky celej vedeckej obce sa nepodarilo dostať klimatické zmeny pod kontrolu a pokračujú v bezprecedentnom tempe. Podľa najnovšej správy vydanej Konvenciou OSN na boj proti dezertifikácii (UNCCD) sa mali až tri štvrtiny súše na našej planéte stať trvalo suchšími len za posledné tri desaťročia, upozorňuje LiveScience.

Miliardy ľudí v ohrození

Suché oblasti sa kvôli klimatickým zmenám zväčšili o rozlohu väčšiu, než je India, a teraz pokrývajú až 40, 6 % povrchu Zeme (s výnimkou Antarktídy). Do konca storočia môže v suchých oblastiach žiť až päť miliárd ľudí, čo môže spôsobiť vyčerpanie pôdy, znižovanie vodných zdrojov a kolaps životne dôležitých ekosystémov – za predpokladu, že sa rozširovanie nezastaví.

„Po prvýkrát bola kríza sucha zdokumentovaná s vedeckou presnosťou, čo odhaľuje existenčnú hrozbu pre miliardy ľudí po celom svete,“ uviedol Ibrahim Thiaw, výkonný tajomník UNCCD. „Suchá skončia. Ak sa však klíma oblasti stane suchšou, schopnosť návratu k pôvodným podmienkam je stratená.“

Pixabay

Zmena klímy spôsobuje, že teploty na celom svete stúpajú, čo vedie k intenzívnejšiemu vyparovaniu vody a zvyšovaniu schopnosti atmosféry absorbovať vlhkosť. Tento jav posúva mnohé oblasti planéty do stále suchších podmienok, trvalo premieňajúc zelené lesy na suché trávnaté plochy a odstraňujúc potrebnú vlhkosť pre život a poľnohospodárstvo.

Stále sa nevzdávajú nádeje

Suchá teraz podľa novej štúdie postihujú až 40 % poľnohospodárskej pôdy na celom svete a 2,3 miliardy ľudí. Tento jav vedie k častejším požiarom, kolapsu poľnohospodárstva a zintenzívňuje masové migrácie. Najviac postihnuté oblasti zahŕňajú takmer celú Európu, západ USA, Brazíliu, východnú Áziu a strednú Afriku.

Napriek nepriaznivým prognózam autori správy tvrdia, že existuje nádej. Ich plán na riešenie tejto krízy zahŕňa drastické znižovanie emisií uhlíka, lepšie monitorovanie sucha (napríklad pomocou satelitných technológií, ktoré sú v tomto smere ohromným pomocníkom), efektívnejšie využívanie pôdy a vody a napokon aj podporu odolnosti a spolupráce medzi komunitami na celom svete.

„Bez koordinovaných snáh čelí miliardy ľudí budúcnosti poznačenej hladom, vysídlením a ekonomickým úpadkom,“ uviedol Barron Orr, hlavný vedec UNCCD. Po skutočných činoch totiž vedci volajú už naozaj dlho, avšak až na pár výnimiek ľudstvo bojuje s klimatickými zmenami príliš pomaly a emisie uhlíka naďalej rastú.