Vojna proti fosílnym palivám pokračuje a mnohé krajiny čoskoro pripraví napríklad o autá, ktoré ich používajú. Uhľovodíkové palivo, ako napríklad nafta alebo benzín, vytvárajú pri spaľovaní škodlivé látky a skleníkové plyny, ktoré škodia zdraviu a zároveň ekosystémom.

Vedcom sa však podarilo vyvinúť technológiu, ktorá dokáže vyrábať uhľovodíkové palivo pomocou solárnej energie, vďaka čomu sa objavuje reálna možnosť nahradiť fosílne palivá látkami, ktoré sú vyrobené ekologicky, píšu vo svojej štúdii.

Zachránia letectvo?

Aj keď je jedným z najviac napádaných odvetví automobilová doprava a najviac pociťujú obmedzenia a zmeny majitelia osobných automobilov, nie je tým najväčším znečisťovateľom. Podľa EPA a IPCC stojí doprava „len“ za 14 % globálnych emisií skleníkových plynov.

ETH Zurich

Až štvrtinu z nich pritom vytvára produkcia elektrickej a tepelnej energie a ďalšiu štvrtinu poľnohospodárstvo a lesníctvo. Zo 14 %, ktoré doprava produkuje, pripadá len časť na automobily. Na presnej hodnote sa vedci akosi nevedia dohodnúť, letectvo je však zodpovedné za asi 2 % celkových globálnych emisií.

Ako píše Ars Technica, nová metóda môže teoreticky zásobovať ekologicky vyrobeným palivom práve letectvo – celé ho pokryje len za využitia zlomku rozlohy Saharskej púšte na to, aby vyprodukovala potrebné palivo.

Proces nie je jednoduchý

Vedci vyrobili palivo pomocou zariadenia na streche svojho laboratória. Systém pozostáva z niekoľkých zrkadiel a reakčných komôr. Proces najprv oddelí oxid uhličitý od vody a následne z nich vytvorí oxid uhoľnatý a vodík. Počas zahrievania dosahuje malá komora teplotný vrchol až 5 000-násobku teploty povrchu Slnka.

Boeing

Látky sú následne v druhej komore premenené na palivo, ako je napríklad metanol alebo petrolej. Proces potrebuje kontrolu, otváranie a zatváranie ventilov a teda aj elektrickú energiu – dodatočne k zrkadlám je preto potrebný aj solárny panel. Slnečná energia sa však začína stávať cenovo výhodnejšou a v blízkej dobe to nemusí byť vôbec problém.

Systém je navyše pomerne pomalý – počas jedného dňa, kedy mal k dispozícii sedem hodín užitočného slnečného žiarenia, vyprodukoval 32 mililitrov metanolu.

Potrebujú ďalšie testy

Túto metódu vedci potrebujú ďalej otestovať a zistiť, či je možné ju prevádzkovať aj na väčšej škále, čím sa zvýši výnos a efektivita. Štúdia tiež navrhuje množstvo malých zmien a vylepšení, ktoré celý systém zjednodušia, zlacnia a zrýchlia.

Adolfo Cj/Pixabay

Pre zásobovanie celého letectva palivom takýmto spôsobom je potrebné pokryť zrkadlami asi vyše 0,5 % rozlohy Saharskej púšte, čo je skutočne obrovská plocha. Takýto proces však nie je nereálny a jeho výhodou je, že odoberá oxid uhličitý priamo z atmosféry.

Nejde o prvý podobný pokus výroby paliva zo vzduchu. Čosi také sa podarilo aj čínskemu tímu, ktorý však využil pyroelektrické nanoplatne na produkciu syntetického metanolu. Technológie akumulátorov sa však neustále posúvajú vpred, rastie ich energetická hustota a je možné, že nakoniec prekonajú klasické letecké turbíny – to ukáže až vývoj v najbližších rokoch.