Nemecko opäť rozvírilo debatu o budúcnosti automobilového priemyslu v Európe. Najnovšie kroky vlády naznačujú, že Berlín chce ísť ešte ďalej, než pôvodne plánovala Európska komisia, a výraznejšie uvoľniť emisné pravidlá. V hre pritom nie je len ideologický spor o spaľovacie motory, ale najmä ekonomická realita, konkurencieschopnosť a tlak priemyslu.

Na víkendovom zasadnutí koaličného výboru sa lídri vládnych strán CDU/CSU a SPD zhodli na balíku opatrení, ktorý má zmierniť dopady krízy na obyvateľov aj firmy. Popri znížení nákladov na palivá sa pozornosť sústredila aj na automobilový sektor, ktorý je kľúčovým pilierom nemeckej ekonomiky, informujú Electrive a Reuters.

Podľa informácií z prostredia automobilového priemyslu sa v dokumente po rokovaní objavila jasná výzva na úpravu pripravovaných pravidiel pre flotilové emisie CO₂. Nemecko tak signalizuje, že súčasný návrh nepovažuje za dostatočne realistický a chce ho ešte viac prispôsobiť potrebám trhu.

Európska komisia pritom len nedávno predstavila svoj „Automotive Package“, ktorý už sám o sebe znamenal isté zmäkčenie pôvodných cieľov. Namiesto absolútneho zákazu spaľovacích motorov od roku 2035 navrhuje umožniť predaj niektorých hybridov či vozidiel so spaľovacím motorom, pokiaľ budú ich emisie plne kompenzované napríklad syntetickými palivami alebo ekologickými materiálmi.

Tento návrh však zatiaľ nie je schválený a musí prejsť Európskym parlamentom aj Radou. Ak by neprešiel, v platnosti by ostala prísna verzia pravidiel, ktorá počíta s nulovými emisiami pri všetkých nových vozidlách od roku 2035.

Berlín chce viac než Brusel

Práve v tomto bode vstupuje do hry Nemecko so svojimi ambíciami. Vláda chce podľa dostupných informácií presadiť ešte väčšie ústupky, ktoré by automobilkám poskytli výraznejšiu flexibilitu. Týka sa to najmä plug-in hybridov, pri ktorých Berlín navrhuje miernejšie emisné požiadavky a voľnejšie pravidlá započítavania emisií.

Zásadnou zmenou by bolo aj to, že prípadné prekročenie emisných limitov po roku 2035 by nemuselo byť plne kompenzované. To by výrazne znížilo náklady výrobcov, ktorí dnes musia počítať s drahými riešeniami na vyrovnanie uhlíkovej stopy.

Veľkú diskusiu vyvoláva aj návrh, aby vozidlá poháňané výhradne e-palivami boli okamžite klasifikované ako bezemisné. V súčasnosti sa totiž berú skôr ako prechodné riešenie, ktoré emisie len kompenzuje, nie eliminuje.

Unsplash

Nemecko zároveň presadzuje flexibilnejšie priebežné ciele do roku 2035 a odmieta zavedenie takzvaných superkreditov pre malé elektromobily. Tie mali motivovať výrobcov k vývoju kompaktných elektrických áut, no podľa Berlína by deformovali trh. Rovnako odmieta aj záväzné kvóty pre firemné flotily, ktoré by nútili firmy vo veľkom nakupovať elektromobily.

Priemysel, pracovné miesta a tlak konkurencie

Za týmito požiadavkami stojí jasná motivácia. Nemecko sa obáva, že príliš rýchly a prísny prechod na elektromobilitu by mohol ohroziť pracovné miesta a oslabiť jeho pozíciu na globálnom trhu. Automobilový sektor zamestnáva státisíce ľudí a tvorí významnú časť exportu krajiny.

Kancelár Friedrich Merz zdôraznil, že Nemecko vstúpi do rokovaní v Bruseli s „otvoreným prístupom“, no zároveň chce presadiť silnú a jednotnú pozíciu. „Vláda prezentuje silný a jednotný postoj,“ uviedol, pričom zdôraznil potrebu technologickej neutrality.

Unsplash

To v praxi znamená, že Berlín nechce staviť výlučne na batériové elektromobily, ale ponechať priestor aj pre hybridy či syntetické palivá. Podobný názor zdieľajú aj ďalšie krajiny vrátane Slovenska či Talianska, ktoré upozorňujú na riziká pre dodávateľské reťazce.

Rozhodne Brusel, nie Berlín

Hoci Nemecko patrí medzi najvplyvnejšie krajiny EÚ, konečné slovo bude mať Brusel. O podobe pravidiel rozhodnú rokovania medzi Európskym parlamentom a Radou, kde sa stretávajú záujmy jednotlivých štátov.

Práve v Rade môže Berlín využiť svoju váhu a pokúsiť sa presadiť kompromis výhodnejší pre automobilky. Ak sa však členské štáty nedohodnú, zostanú v platnosti pôvodné pravidlá bez akýchkoľvek ústupkov.

Debata o budúcnosti spaľovacích motorov tak zďaleka nekončí. Naopak, vstupuje do rozhodujúcej fázy, ktorá ukáže, či Európa dokáže nájsť rovnováhu medzi ekologickými ambíciami a ekonomickou realitou.

Čítajte viac z kategórie: Elektromobilita