Na vzdialenej kométe bol pozorovaný nevšedný úkaz v podobe ultrafialovej polárnej žiary. Pozorovali ho pritom na všetkých planétach slnečnej sústavy okrem Merkúra, no poprvýkrát ho vedci dokázali detegovať aj v okolí kométy, upozornil portál Sciencealert.

NASA potvrdila, prečo zlyhal jeden motor rakety na Mesiac pri teste. Štart prekazili až príliš "konzervatívne" nastavenia

Môže chrumka vo vesmíre zničiť ISS? Na internete sa rozpútala bizarná diskusia, vyjadril sa aj odborník

Prevratná technológia MANA: Nový prototyp je až 80-krát efektívnejší ako klasické polovodičové procesory

Polárna žiara je vo vesmíre relatívne bežná

Polárna žiara je svetelný úkaz na oblohe spôsobený dopadom elektricky nabitých častíc zo slnečného vetra na vrchnú časť atmosféry. Na Zemi sa vyskytuje najmä v polárnych oblastiach, kam ich vychyľuje magnetické pole Zeme.

Tento úkaz bol pozorovaný na viacerých planétach a tiež na Jupiterových mesiacoch Ganymedes a Európa, kde vzniká vďaka vzájomnému pôsobeniu magnetického poľa mesiacov a planéty Jupiter.

Mesiac Ganymedes je známy aj tým, že ľad na póloch nemá kryštalickú, ale amorfnú štruktúru, ktorá  vzniká neustálim dopadaním plazmy na povrch mesiaca.

Ako sme spomínali, polárna žiara vo vesmíre nie je ničím novým a bola pozorovaná na mnohých astronomických objektoch. Úchvatné zábery tohto prírodného fenoménu si môžeš pozrieť aj z pohľadu astronautov z ISS na tomto odkaze.

Napriek pomerne častému výskytu však polárna žiara až doposiaľ nebola detegovaná na žiadnej kométe. Za tento objav vďačíme sonde Rosetta, ktorá v čase svojej pôsobnosti dokázala nazbierať mnohé informácie o kométe 67P/Čurjumov-Gerasimenko.

Tie sa nedávno stali predmetom výskumu publikovanom v žurnále Nature Astronomy, ktorý viedol k objaveniu ultrafialovej polárnej žiary na uvedenej kométe, informoval portál Phys.

Čím je kométa 67P taká špeciálna?

Keďže kométa nemá vlastné magnetické pole a ani so žiadnym neprichádza do styku, vedcov tento objav nesmierne zaskočil. Polárnu žiaru na tejto kométe pripisujú jej plynnému obalu, nazývaného tiežkoma.

Nabité slnečné častice prúdiace smerom zo Slnka ku kométe interagujú s plynom obklopujúcim jadro kométy, čo vytvára polárnu žiaru, vysvetľuje vedec Jim Burch.

Spočiatku ani samotní vedci nemohli uveriť tomuto zisteniu a domnievali sa, že ide o iný svetelný fenomén nazývaný denná žiara, ktorý vzniká interakciou slnečných fotónov s kometárnym plynom

Okrem údajov zozbieraných sondou Rosetta vedci pri svojom výskume využili aj model, slúžiaci na simuláciu správania sa kométy, vďaka čomu zistili, že skutočne ide o ultrafialovú polárnu žiaru. Navyše tím vedcov dokázal zistiť, že polárna žiara na tejto kométe nie je vytváraná fotónmi, ale elektrónmi zo slnečného vetra, ktoré rozkladajú vodu a iné molekuly nachádzajúce sa v kome.

Uvedené zistenia výrazne pomôžu pri objasnení vzniku mnohých polárnych žiar, ktoré boli pozorované v našej slnečnej sústave, a taktiež by moholi napomôcť pri objasnení toho, ako sa jednotlivé častice slnečného vetra menia v závislosti od vzdialenosti od Slnka.