Portál Iflscience upozornil na unikátne snímky, ktoré sa podarilo zachytiť sonde Juno. Tá už viac ako 4 roky skúma planétu Jupiter a jej mesiace. O najdetailnejších fotografiách Jupitera, ktoré sa podarili nasnímať aj vďaka spomínanej sonde, sme ťa už informovali v tomto článku. Tentokrát však sonda vôbec poprvýkrát odfotografovala severný pól mesiaca Ganymedes.

Mesiac Ganymedes je s priemerom okolo 5000 kilometrov najväčším mesiacom a zároveň jedným z najväčších objektov v slnečnej sústave. Je zložený prevažne zo silikátových hornín a vodného ľadu a hlboko pod touto vrstvou sa pravdepodobne nachádza aj obrovský oceán kvapalnej vody. Ganymedes je tiež jediný mesiac v celej slnečnej sústave, ktorý ma vlastné magnetické pole. Sonda Juno preletela okolo severného pólu Ganymeda ešte 26. decembra 2019, kde sa jej podarilo pomocou prístroja JIRAM (Jovian Infrared Auroral Mapper) zosnímať prvé infračervené snímky uvedenej oblasti, informovala NASA.

NASA/JPL-Caltech/SwRI/ASI/INAF/JIRAM

Na Ganymedes neustále dopadá plazma

Ganymedes je vďaka svojmu unikátnemu zloženiu a vlastnostiam terčom pozorovania už dlhú dobu, avšak až vďaka infračerveným snímkam, ktoré zachytila sonda Juno, sa vedcom podarilo spozorovať niečo naozaj zvláštne. Molekuly zamrznutej vody na oboch póloch tohto mesiaca majú odlišnú infračervenú stopu, ako molekuly nachádzajúce sa na jeho rovníku.

Vedcom sa tiež podarilo zistiť, že ľad na póloch nemá kryštalickú, ale amorfnú štruktúru. Tá vzniká neustálim dopadaním plazmy na povrch mesiaca. Plazma sa na povrch dostáva vďaka vzájomnému pôsobeniu magnetického poľa mesiaca Ganymedes a planéty Jupiter. Na Zem sa plazma dostáva v podobe nabitých častíc vyžarujúcich zo Slnka, no tie narážajú do zemskej atmosféry a vytvárajú polárnu žiaru.

Vzhľadom na to, že Ganymedes nemá atmosféru, všetka plazma dopadá na jeho povrch. Magnetické pole mesiaca priťahuje plazmu k svojim pólom, kde pod vplyvom jej dopadania sa dramaticky mení štruktúra ľadu. Molekuly ľadu dopadaním plazmy menia svoje šesťuholníkové usporiadanie do rôznych nepravidelne usporiadaných tvarov, čo sa prejavuje zmenou kryštalickej štruktúry ľadu na amorfnú, informoval portál Sciencealert.

NASA/JPL

Tieto zistenia budú určite veľkým prínosom nielen pre vedcov z NASA, ale určite aj pre ďalšiu výskumnú misiu z európskej agentúry ESA. Tá plánuje Jupiterove mesiace podrobne preskúmať v rámci svojho projektu JUICE (Jupiter Icy moons Explorer). Prieskum mesiacov Ganymedes, Európa a Callisto je naplánovaný na rok 2030. Okrem tejto misie však agentúry ESA a NASA plánujú spoločnú misiu, ktorej úlohou bude nájsť  mimozemský život.

Pošli nám TIP na článok



Vesmír a veda